Akordové značky

Najpoužívanejším spôsobom tvorby akordov je tzv. „terciový systém„, ktorý vytvára základné formy akordov stavaním tercií nad seba z jednotlivých stupníc. Napríklad: stupnica C dur: c – d – e – f – g – a – h / c1…, tvoria tóny c – e – g akord C dur – ak odvodíme základný trojzvuk od jej I. stupňa. Ak začneme odvodzovať akord od jej II. stupňa dostaneme akord D mol (Dmi = d – f – a), odvodením od III. stupňa dostaneme E mol (Emi = e – g – h), na IV. stupni bude F dur ( F = f – a – c1), V. stupeň G dur (G = g – h – d1), VI. stupeň vytvorí A mol (Ami = a – c1 – e1) a na VII. stupni vznikne Hmi5- (h – d1 – f1), ktorý vytvoria dve malé tercie nad sebou.

Všetky tieto akordy sú trojzvuky, pretože na ich tvorbe sa zúčastňujú tri tóny. Ich rozpätie (intervalová vzdialenosť medzi najnižším a najvyšším tónom v základnom tvare) je kvinta. Tieto akordy tvoria najnižšiu – základnú triedu akordov nazývaných práve podľa rozpätia – kvintakordy. Súzvuky štyroch tónov sa nazývajú septakordy, súzvuky piatich tónov nonové akordy, súzvuky šiestich tónov undecimové akordy a súzvuk siedmich tónov (celá stupnica) sú˛ tercdecimové akordy (ktoré na gitare nemôžeme v plnom rozsahu dohmatnuť – šesť strún gitary). Názvy sú tiež odvodené od ich rozpätia v základnom tvare. Diatonické akordy sú zložené z diatonických – pôvodných tónov. Alterované (obmenené, chromatické) akordy majú zmenenú štruktúru a obsahujú aj chromaticky zvýšené alebo znížené tóny.

Dohmatávanie akordov na hmatníku gitary logicky skoro vždy predpokladá súbežný dohmat viacerých prstov na hmatníku. Tóny dohmatávame rovnakou technikou ako pri tvorbe jednotlivých tónov ale okrem toho sa používa aj tzv. „barre hmat„. Pri tomto hmate sa využíva ako dohmatová plocha vnútorná plocha prstu väčšinou ukazovák. Barré hmatom dohmatávame jedným prstom (ľavej ruky) naraz viacej (2 až 6 strún). Za malé barré považujeme dohmat na 2 – 4 strunách, veľké barré obsluhuje 5 – 6 strún v barré hmate.

Akordová značka – schéma je grafickým zápisom akordu. Jej znázornenie môže byť rôzne. Struny môžu byť orientované vodorovne alebo zvysle. Dohmaty tónov na hmatníku sú zobrazené kruhmi rôzneho zafarbenia. V týchto kruhoch môže byť zobrazené číslo alebo tón, alebo môže byť číslo v jeho tesnej blízkosti.

My budeme využívať schémy orientované hlavne vodorovne – tak ako sú vyobrazené nižšie na obrázkoch. Struny gitary predstavujú vodorovné čiary. Najvyššie je umiestnená melodická (najvyššie znejúca) struna e1 (v akordových značkách označená ako „e“ v štvorčeku. Ale pozor! Skutočný tón „e“ sa nachádza na strune „d“ v druhej polohe – akord C krúžok z číslom 2). Najnižšie sa nachádza basová struna E. Zvyslé čiary predstavujú pražce z ľavej strany nultý a smerom do prava nasledujú vyššie polohy. Tmavé plochy medzi jednotlivými pražcami označujú orientačné značky v 3, 5, 7, 9 a 12 polohe – schématicky. V krúžkoch označujúcich hmaty prstami ľavej ruky sú čísla, ktoré označujú jednotlivé prsty 1 – ukazovák ĽR, 2 – prostredník ĽR, 3 – prstenník ĽR a 4 – malíček ĽR. Čiara spojujúca kruhy označuje baré hmat prstom.