| | |

Enharmonická zámena

S týmto pojmom sme sa už v mojej gitarovej škole stretli -tu (v článku úplne dole): https://mojagitara.com/ton-a-jeho-vlastnosti/ no enharmonické nemusia byť len tóny ale aj akordy.

*

Enharmonické tóny

Tóny zapisujeme do notovej osnovy pomocou nôt, kde svojim tvarom a polohou v spojitosti s inými doplnkami vyjadrujú vlastnosti tónov. Pomocou posuviek (krížika “♯” – zvyšuje o poltón, béčka „♭“ – znižuje o poltón) a kľúča s predznamenaním tvoríme ich „pravopis“. Sú tóny, ktoré rovnako znejú, ale odlišujú sa pravopisom – zápisom do notovej osnovy. Potom sa môže stať, že rôzne zapísané noty (tóny) znejú rovnako, napr.: cis – des (c♯ – d♭), alebo eis – f (e♯ – f), his – c (h♯ – c), fes – e (f♭ – e), fis – ges (f♯ – g♭) atď.

Keď zahráme dvojice tónov es-dis, eis-f, c-his, cis-des zistíme, žže znejú rovnako. Na klaviatúre alebo na hmatníku gitary ide teda tiež o ten istý kláves (polohu – miesto), ale zapísané sú rôzne. Tóny, ktoré rovnako znejú, ale rôzne sa píšu, nazývame enharmonické tóny.

Nástupom chromatiky dochádza k poltónovému deleniu oktáv a tým aj k pozmeňovaniu tónov diatonickej rady (c-d-e-f-g-a-h). Posuvkami sa tieto základné tóny menia a pritom dochádza aj k tomu, že sa niektoré tóny rôzne píšu, ale rovnako znejú. Pripojená schéma (zobrazenie na klaviatúre) dokresľuje obraz o enharmonických tónoch v rámci oktávy:

*Z toho vyplýva, že keď sme napríklad v tónine F dur (tóny: f-g-a-b-c-e) nepoužijeme na tón „b“ názov „ais“ na IV.stupni stupnice, lebo „ais“ by správne znamenal interval „zväčšenej tercie“ f – ais (čo v praxi neexistuje). Alebo v tónine D dur (d-e-fis-g-a-h-cis) nepoužijeme namiesto „fis“ názov „ges“ a tiež nepoužijeme namiesto „cis“ „des„. takýchto príkladov si vieme uviesť veľa. Proste v krížikových stupniciach používajme krížiky a v béčkových béčka. Kažždý tón v rámci oktávy môžžeme enharmonicky zapísať troma spôsobmi. Výnimku tvorí len gis-as.

Zakladna-diatonicka-rada-a-jej-transpozicie-po-kvintach-nahor/

Transpozicie-diatonickej-dur-ionsky-modus-po-kvintach-nahor/

Zakladna-diatonicka-rada-a-jej-transpozicie-po-kvartach-nahor/

*

Enharmonické akordy

Podobne ako je tomu pri tónoch rovnako znejú, ale odlišujú sa pravopisom – zápisom do notovej osnovy. V hudobnej praxi napríklad jazzmeni, veľmi často používajú enharmonické zámeny (tonov aj akordov), avšak pozor, na začiatok je potrebné vychádzať určite zo správneho hudobného pravopisu a používať také posúvky (resp. solmizačné slabiky – na stránke dole), aké danej tónine prináležia!
 *
Napríklad v tónine E dur použijeme správny názov Cmi a nie Dbmi, tiež Fmi a nie Gbmi. Alebo v tónine Ab dur použijeme Db dur a nie C dur, resp. Eb dur a nie D dur. Pre názornosť dolu nižšie uvádzam niekoľko príkladov enharmonických akordov (ktoré sa inak zapisujú ale rovnako znejú), ktoré som tu vyššie spomenul. Úplne dole si všimnite rôzny notový zápis dvojíc enharmonických akordov:
*
Cismi-Dbmi_enharmonic
*
Fismi-Gbmi_enharmonic
*
Cisdur-Dbdur_enharmonic
*
Eddur-Disdur_enharminic
*
Noty-taby-akordov_enharmonic
*
V praktickom hraní, resp. zápisoch nôt sa častokrát využíva enharmonický zápis pre zjednodušenie čítania. Jeden príklad za všetky s vyššie uvedeného: Máme tam akordy Fmi (tóny: fis – a – cis) a Gbmi (tóny: ges – heses – des). Pre rýchle čítanie notového zápisu je tón „heses“ zapísaný do notovej osnovy ako „hs dvomi béčkami, to je dosť nepraktické a môže viesť k omylom. Preto použijeme akord označený krížikom (použijeme  označenie – notáciu Fmi namiesto Gbmi).
*

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *