Rozdelenie stupníc

Ak sa pozrieme na zápis melódie nejakej piesne zistíme, že je zložžená z rôznych tónov. Poradie tónov v melódii piesne takmer vždy nie je usporiadané od základného tónu k jeho oktáve podľa výššky. Túto „množžinu” tónov obsiahnutú v melódii a prislúchajúcu určitej stupnici nazývame tónina. Melódie hudobných diel sú písané v tóninách, nie v stupniciach.

Stupnice tvoria základ tónového materiálu pri stavbe gitarových sól a melodiky. Stupnica je rad tónov, usporiadaných podľa učritých pravidiel, zväčša podľa svojej výšky od najnižšieho tónu po najvyšší (vzostupná). Stupnice sa delia podľa dvoch základných hľadísk: 1/ podľa počtu tónov v stupnici – päťtónové, šesťtónové, sedemtónové, osemtónové, viactónové. 2/ podľa intervalov medzi tónmi stupnice – diatonické (pôvodné), chromatické (poltónové), celotónové, ostatné.

*

podrobný sprievodca stupnicami

Tóny stupnice C dur na hmatníku (1 – 12 poloha) z pohľadu ako znejú v skutočnosti: *

Základnú durovú stupnicu na hmatníku po 12 pražec (od tónu C) zobrazuje vyššie uvedená schéma.

 *

Základnú diatonickú stupnicu od C tvorí pôvodná Diatonická rada:

C – D – E – F – G – A – H / c – d – e – f – g- a – h / c1 – d1 – e1 – f1 – g1 – a1 – h1 … atď

Na obrázku (vyššie) sú v ováloch vyobrazené tóny diatonickej stupnice. Biele kruhy označujú tóny z ktorých sa skladá akord C dur. – (I. III. a V. stupeň každej sedemtónovej stupnice), tzv. harmonické – akordické tóny c – e – g, alebo: c1 – e1 – g1 atd.. Čierne kruhy predstavujú ostatné tóny tejto stupnice, ktoré sa nazývajú melodické tóny d – f – a – h alebo: d – f1 – a1 – h1 atd.. Podľa rozloženia tónov v bielych kruhoch môžeme odvodiť hmaty akordu C dur na hmatníku.

Paralelné stupnice

Porovnaním uvedených dvojíc stupníc nižšie vidíme, žže majú rovnaký počet predznačení, ale rozdielny tónorod. Takéto stupnice nazývame súbežné – paralelné.

Rovnomenné stupnice

Durové a molové stupnice môžžeme porovnávať nielen na základe súbežžnosti, ale aj tak, žže od základného tónu vytvoríme súčasne durovú aj molovú stupnicu. Stupnice, ktoré majú spoločný základný tón, ale líššia sa tónorodom, nazývame rovnomenné stupnice. Tieto stupnice sa líššia tiežž počtom predznamenaní. Buď obidve majú spolu 3 alebo je medzi nimi rozdiel v počte troch posuviek.

V nasledujúcej časti si ukážeme najpoužívanejšie stupnice a vysvetlíme ich odvodenie podľa počtu tónov a možný spôsob hry na hmatníku gitary. Pri každej stupnici vysvetlíme jej vznik, stručne ju charakterizujeme a uvedieme jej prstoklady. Prstoklady precvičujeme vzostupne (smerom nahor) aj zostupne (nadol) a neskôr (ako zdatnejší hráči) môžeme pri cvičení stupníc využiť aj príklepy a uvoľnenia. Nezabúdajme na dodržiavanie zásad hry ľavou a pravou rukou.

Prstoklady čítame podľa príkladu v na troch nižšie zobrazených schémach. Označenie strún je vpravo v štvorcoch od spodku E – A – d – g – h – e. Vodorovné čiary znázorňujú struny, zvislé čiary pražce. Arabské čísla označujú aktuálnu polohu medzi pražcami. Kruhové ovály opäť znázorňujú hmaty prstami ľavej ruky (ĽR) na hmatníku. Biele kruhy označujú základný tón stupnice a tmavé kruhy tóny ostatné. Každý kruh má blízko seba rôzne číselné značenie. Ak sú čísla umiestnené napravo vyššie od označeného tónu označujú prstoklad ĽR (1 – ukazovák, 2 – prostredník, 3 – prstenník, 4 – malíček) – nasledujúca schéma vľavo. Ak sú čísla umiestnené naľavo vyššie označujú príslušný interval v stupnici (napr.: 1 – čistá prima, 2 – veľká sekunda, 3b – malá tercia, 5 – čistá kvinta, 6 – veľká sexta) – nasledujúca schéma vpravo:

Najskôr cvičíme každú stupnicu v základnom tvare. Päť, šesť a osem tónové stupnice ako aj durové stupnice sú uvádzané od tónu „C“ a molové od tónu „A“. Uvádzané prstoklady pri jednotlivých stupniciach nepredstavujú nemenné dogmatické postupy ale možnosť – usmernenie. Postupné ukladanie prstov na hmatníku pri praktickej hre je závislé od viacerých faktorov.

*