Dobro – Rezofonická gitara
Dobro – rezofonická gitara so slovenskými koreňmi
Dobro patrí medzi najvýraznejšie strunové nástroje s kovovým rezonátorom. Za jeho vznikom stojí slovenský rodák Ján Dopjera, v Spojených štátoch známy ako John Dopyera (6. júla 1893, Stráže – 3. januára 1988, Grants Pass, Oregon). Bol vynálezcom, konštruktérom a podnikateľom, ktorý významne ovplyvnil vývoj rezofonických hudobných nástrojov.
Názov DOBRO vznikol spojením častí slov DOpyera BROthers (bratia Dopjerovci). Zároveň pripomína slovenské slovo „dobro“. Hoci sa v bežnej reči slovom dobro často označujú aj iné rezofonické gitary, pôvodne ide o názov konkrétnej značky a konštrukčnej tradície.
Od hlasnejšej akustickej gitary k rezonátoru
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa gitaristi snažili presadiť zvukom v kapelách s hlasnými dychovými nástrojmi, keď ešte elektrické zosilňovanie nebolo bežné. Ján Dopjera sa podieľal na vývoji rezofonických gitár spoločnosti National, ktoré využívali kovové rezonančné kužele. Prvé nástroje National sa objavili v roku 1927. Po odchode z firmy založil so svojimi bratmi spoločnosť Dobro; názov sa používal od roku 1928 a prvé gitary Dobro sa dostávali na trh približne v roku 1929.
Princíp je mechanický: vibrácie strún sa cez kobylku prenášajú na tenký kovový rezonátor, ktorý výrazne ovplyvňuje hlasitosť, charakter tónu aj jeho doznievanie. Nejde teda o elektrický snímač ani o obyčajný ozdobný kovový kryt.
Pri tradičnom dobre býva pod kruhovým kovovým krytom jeden hliníkový rezonančný kužeľ. Na jeho okrajoch spočíva viacramenný kovový nosník kobylky, známy ako spider bridge (pavúková kobylka). Iné rezofonické gitary používajú napríklad biscuit bridge alebo trojicu rezonátorov (tricone). Materiál tela – drevo či kov – spolu s konštrukciou rezonátora ovplyvňuje výsledný zvuk.
Dva spôsoby hry na rezofonickej gitare
Rozhodujúci rozdiel spočíva najmä v tvare krku, výške strún a technike ľavej ruky. Nie každá rezofonická gitara sa preto hrá rovnako.
1. Guitar style – klasické gitarové držanie (round-neck)
Model s oblým krkom (round-neck) sa drží pred telom. Pri vhodne nastavenej výške strún možno vytvárať akordy klasickým pritláčaním strún k pražcom, hrať prstami alebo brnkadlom. V blues sa často používa aj bottleneck – kovový či sklenený valček nasadený na prst, ktorým hráč plynulo prechádza medzi tónmi.
Táto poloha je blízka gitaristom, ktorí už ovládajú bežnú gitaru. Nástroj si však zachováva charakteristický rezofonický zvuk.
2. Lap style – hra s dobrom položeným na kolenách (square-neck)
Pri tradičnej bluegrassovej hre leží dobro vodorovne na kolenách, strunami nahor. Ľavá ruka vedie po strunách hladkú kovovú tyčinku tone bar, ktorá určuje výšku tónu bez pritlačenia strún k pražcom. Pravá ruka hrá spravidla pomocou palcového brnkadla a prstových náprstkov (fingerpicks). Výsledkom sú plynulé glissandá, výrazné vibrato a spevný tón.
Na tento spôsob je určený najmä hranatý, konštrukčne pevný krk (square-neck) s vysoko položenými strunami. Takýto nástroj sa bežne nehrá klasickým stláčaním strún na pražce. Vyššia poloha strún sama osebe neznamená automaticky vyšší ťah strún; ten závisí najmä od ich ladenia, menzúry a vlastností.
V bluegrasse je obľúbené otvorené ladenie Open G: G–H–D–G–H–D (od najhrubšej po najtenšiu strunu; v anglickej notácii G–B–D–G–B–D). Pri položení tone baru naprieč strunami tak možno jednoducho získať durový akord. Používajú sa aj iné otvorené ladenia podľa štýlu a nástroja.
Zvuk, konštrukcia a hudobné využitie
Dobro je typické jasným, kovovo zafarbeným a pritom spevným tónom. Výroba kvalitného rezofonického nástroja vyžaduje presnú súhru rezonátora, kobylky, tela, krku a nastavenia strún. Konštrukcia sa od konca dvadsiatych rokov priebežne vyvíja, pričom základný mechanický princíp zostáva zachovaný.
Rezofonické gitary nájdeme najmä v bluegrasse, country, blues, folku a ďalších akustických štýloch. Označenie „dobro“ sa v bluegrasse často spája so štýlom hry na kolenách, zatiaľ čo pri blues sa často stretávame aj s rezofonickými gitarami držanými klasicky.
Ďalšie informácie a zdroje
Odkazy na pôvodné články o Jánovi Dopjerovi sú zachované. Pre technické a historické doplnenia uvádzam aj ďalšie odborné zdroje.
