Elektrická gitara
Elektrická gitara
Od prvých pokusov o zosilnenie akustického nástroja až po legendárne modely, snímače a elektroniku modernej elektrickej gitary.
🎬 Video – základný popis elektrickej gitary
01Od akustickej k elektrickej gitare
Elektrická gitara sa neobjavila ako jednorazový vynález. Jej podoba vznikala postupne, keď hudobníci potrebovali, aby bolo gitaru počuť aj v početnejších orchestroch. Výrobcovia a technici preto v prvej polovici 20. storočia skúšali rôzne spôsoby zosilnenia, predovšetkým v Spojených štátoch.
Prvotnou motiváciou bola vyššia hlasitosť. Elektrické snímanie však časom zmenilo aj samotné hudobné možnosti nástroja: gitarista získal priestor na dlhší dozvuk, prácu s farbou tónu a neskôr aj na zámerné skreslenie.
Pred rozšírením elektrického zosilnenia sa hlasitosť zvyšovala aj mechanicky. Rezofonické gitary využívajú jeden alebo viac kovových kužeľov, ktoré prenášajú a vyžarujú vibrácie strún. Ide o odlišný princíp než pri elektromagnetickom snímači, preto majú tieto nástroje aj osobitý zvuk.
Z hľadiska histórie je dôležité rozlišovať medzi prvými elektrickými pokusmi, komerčne úspešnými havajskými gitarami a neskoršími sériovo vyrábanými gitarami s plným telom. Jedným z kľúčových míľnikov bola havajská gitara Rickenbacker „Frying Pan“, pri ktorej sa elektrické snímanie osvedčilo ešte pred nástupom známych rockových modelov.

02Prvé snímače a plné telá
Zásadný posun priniesli elektromagnetické snímače. Kmitanie vhodných kovových strún mení magnetický tok v cievke snímača, čím vzniká elektrický signál určený na ďalšie zosilnenie. Medzi priekopníkov praktického využitia patrili George Beauchamp a spoločnosť, z ktorej sa vyvinula značka Rickenbacker.

K prvým úspešným elektrickým nástrojom patrili havajské gitary hrané vodorovne na kolenách. Príkladom je Rickenbacker „Frying Pan“, uvádzaný na trh od začiatku 30. rokov. Elektrické snímanie sa následne presadilo aj pri gitarách držaných v bežnej hráčskej polohe.

Pri elektrifikovaných gitarách s dutým telom sa pri vyššom zosilnení môže výraznejšie prejaviť akustická spätná väzba. Vývojári preto skúšali aj pevné telá bez veľkej rezonančnej dutiny. K dôležitým menám tejto etapy patria Les Paul, Paul Bigsby a Leo Fender; do histórie raných návrhov patrí aj spolupráca Bigsbyho s gitaristom Merlom Travisom.
Pevné telo obmedzuje niektoré príčiny spätnej väzby, nie je však jediným faktorom zvuku. Výsledok závisí od konštrukcie, snímačov, zapojenia, strún, zosilňovača a najmä od hráča. Medzi výrobcov, ktorí zásadne ovplyvnili podobu elektrickej gitary, patria Fender a Gibson.
03Známe modely Fender a Gibson
Medzi medzníky sériovej výroby patrí Fender Broadcaster z roku 1950, neskôr známy ako Telecaster, Gibson Les Paul uvedený v roku 1952 a Fender Stratocaster predstavený v roku 1954. Gibson SG nadviazal na prepracovanú koncepciu radu Les Paul na začiatku 60. rokov. Nasledujúce fotografie približujú niekoľko podôb týchto významných nástrojov.





04Elektronika a ovládacie prvky
Elektrické gitary sa líšia nielen tvarom tela, ale aj spôsobom zapojenia. Bežný Stratocaster má tri snímače a päťpolohový prepínač, zatiaľ čo tradičný Les Paul používa dvojicu snímačov typu humbucker, trojpolohový prepínač a osobitné ovládanie hlasitosti a tónovej clony pre každý snímač. Existuje však množstvo modelových a historických výnimiek.
Na výslednej farbe tónu sa podieľa poloha a typ snímačov, elektrické hodnoty súčiastok, nastavenie gitary, struny aj celý ďalší signálový reťazec. Preto ani dve na pohľad podobné gitary nemusia znieť rovnako.
🎚️ Prepínače
Prepínače umožňujú zvoliť snímač alebo ich kombináciu. Používajú sa napríklad troj- a päťpolohové páčky, miniprepínače či potenciometre push/pull, ktorými možno aktivovať ďalšie možnosti zapojenia.
🎸 Snímače
Najrozšírenejšie magnetické riešenia sú jednocievkové snímače (single-coil) a dvojcievkové snímače (humbucker). Existujú aj menšie humbuckery či systémy s piezoelektrickým snímaním, ktoré fungujú na inom fyzikálnom princípe.
🔊 Ovládanie hlasitosti
Hlasitosť sa spravidla reguluje potenciometrom. Často sa používajú hodnoty 250 kΩ a 500 kΩ, no podľa typu snímačov a požadovaného správania obvodu sa môžu uplatniť aj iné hodnoty.
🎛️ Tónová clona
Pasívna tónová clona zvyčajne využíva potenciometer a kondenzátor. Pri jej stiahnutí sa väčšia časť vysokofrekvenčnej zložky signálu odvádza mimo výstupu, takže tón pôsobí mäkšie.
🔌 Výstupný konektor
Najbežnejším výstupom je konektor jack 6,35 mm. Pri aktívnej elektronike môže mať stereo vyhotovenie aj funkciu spínania batérie; špeciálne nástroje môžu používať ďalšie typy konektorov.
05 Niektorí výrobcovia elektrických gitár
Výrobcovia a značky elektrických gitár
06Ďalšie zaujímavé odkazy
Podklady na overenie historických a technických údajov
Historické údaje boli porovnané s materiálmi Smithsonian Institution a Metropolitan Museum of Art; technické vysvetlenie snímačov aj s odbornými podkladmi MIT. Ide o informačné zdroje, nie o prevzaté formulácie.
Smithsonian – The Invention of the Electric Guitar
The Met – Rickenbacker A-22 Frying Pan
MIT – A Historical and Technical Analysis of the Guitar Pickup





