|

História gitary

MojaGitara.com · Hudobná história

Od staroveku po modernú gitaru

Od dávnych brnkacích nástrojov cez renesančnú vihuelu a barokovú gitaru až po koncertnú klasiku, elektrický zvuk a digitálnu súčasnosť. Prehľad vývoja nástroja, ktorý spája storočia hudby.

01

Od starovekých strunových nástrojov ku gitare

Najstaršie korene

Rímsko-byzantská lutna z Egypta, približne 200–500 n. l.; zbierka The Metropolitan Museum of Art.
Rímsko-byzantská lutna z Egypta, približne 200–500 n. l.; zbierka The Metropolitan Museum of Art.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: The Metropolitan Museum of Art · CC0 / Public Domain.

Dejiny gitary nemajú jediný presne určený začiatok. Strunové nástroje s krkom a rezonančným telom poznali rozličné civilizácie už v staroveku. Podobnosť ich tvaru s dnešnou gitarou však sama osebe nedokazuje priamu vývojovú líniu. Pri skúmaní najstarších nástrojov sa preto opierame o archeologické nálezy, výtvarné zobrazenia a porovnávanie konštrukčných znakov.

Na zapamätanie: Názvy a tvary nástrojov sa v priebehu storočí menili. Presnejšie je hovoriť o širšej rodine brnkacích strunových nástrojov než označiť každý dávny nástroj s krkom za gitaru.

↑ Späť na obsah

02

Mnoho nástrojov, viacero tradícií

Stredovek

Stredoveký hudobník s gitternou, maľba Juana Olivera, 14. storočie, katedrála v Pamplone.
Stredoveký hudobník s gitternou, maľba Juana Olivera, 14. storočie, katedrála v Pamplone.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Juan Oliver; reprodukcia Wikimedia Commons · Public Domain – overiť miestne podmienky reprodukcie.

Stredoveká Európa poznala pestrú skupinu brnkacích nástrojov. Na vyobrazeniach a v písomných prameňoch sa stretávame s lutnami, citolami, gitternami a ďalšími typmi. Na Pyrenejskom polostrove sa navyše prelínali kresťanské, židovské a islamské hudobné prostredia. Výsledkom nebol jediný priamočiary vývoj, ale súbežné používanie nástrojov s odlišnými tvarmi, ladením a spoločenskou úlohou.

Na zapamätanie: Pri označeniach guitarra latina a guitarra morisca je potrebná opatrnosť: stredoveké názvoslovie nie je vždy jednoznačné a nemusí presne zodpovedať dnešným organologickým kategóriám.

↑ Späť na obsah

03

Vihuela a štvorzborová gitara

Renesancia

Renesančná vihuela de mano, dobová ilustrácia Juana Bermuda z roku 1555.
Renesančná vihuela de mano, dobová ilustrácia Juana Bermuda z roku 1555.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Juan Bermudo · Public Domain.

V 15. a 16. storočí sa začínajú objavovať nástroje, ktoré už zreteľnejšie pripomínajú európsku gitaru. Renesančná gitara bývala menšia než súčasná a často mala štyri zbory strún. Zbor znamená jednu hráčsku jednotku tvorenú spravidla dvojicou strún; štvorzborová gitara preto nemusela mať iba štyri fyzické struny. V Španielsku sa súčasne rozvíjala vihuela, spravidla so šiestimi zbormi, ktorá bola významným nástrojom náročnej polyfónnej hudby.

Na zapamätanie: Dôležitým svedectvom renesančnej hudobnej kultúry je tlač El Maestro od Luisa Milána z roku 1536. Vihuela a gitara existovali istý čas vedľa seba a ich repertoáre sa čiastočne prekrývali.

↑ Späť na obsah

04

Hudba zachytená v tabulatúrach

16. storočie

Štvorzborová renesančná gitara, francúzsky drevorez približne z roku 1570.
Štvorzborová renesančná gitara, francúzsky drevorez približne z roku 1570.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Neznámy autor, 16. storočie · Public Domain.

Rozmach hudobnej tlače výrazne pomohol šíreniu gitarového repertoáru. Tabulatúra poskytovala hráčovi praktickú informáciu, na ktorých strunách a miestach hmatníka má hrať. Vydavatelia a skladatelia prinášali tanečné skladby, variácie, fantázie aj úpravy vokálnej hudby. Medzi mená späté s týmto obdobím patria Alonso Mudarra, Miguel de Fuenllana a francúzski vydavatelia Adrian Le Roy a Robert Ballard.

Na zapamätanie: Historické tabulatúry sa líšili spôsobom zápisu. Pri ich čítaní preto nestačí preniesť pravidlá moderného gitarového tabulatúru bez vysvetlenia.

↑ Späť na obsah

05

Päťzborová gitara a nové spôsoby hry

Baroko

Päťzborová baroková gitara, pripisovaná Matteovi Sellasovi, Benátky, približne 1630–1650.
Päťzborová baroková gitara, pripisovaná Matteovi Sellasovi, Benátky, približne 1630–1650.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: The Metropolitan Museum of Art · CC0.

V 17. storočí sa v európskej hudbe výrazne presadila päťzborová baroková gitara. Bola spravidla menšia než dnešná klasická gitara a často mala bohato zdobenú rozetu, črevové struny a viazané pražce. Jej hudba využívala akordický sprievod aj vybrnkávané pasáže. V dobových prameňoch sa stretávame s technikami rasgueado, teda rytmickým rozoznievaním viacerých strún, a punteado, čiže hrou jednotlivých tónov.

Na zapamätanie: Barokový repertoár obohatili napríklad Gaspar Sanz, Robert de Visée, Francesco Corbetta a Giovanni Battista Granata. Nástroj sa uplatňoval v komornom prostredí, pri tanci i na aristokratických dvoroch.

↑ Späť na obsah

06

Od zdvojených zborov k jednotlivým strunám

18. storočie

Talianska gitara z obdobia okolo roku 1800, historický príklad prechodu k novým konštrukciám.
Talianska gitara z obdobia okolo roku 1800, historický príklad prechodu k novým konštrukciám.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: The Metropolitan Museum of Art · CC0.

Prechod k šiestim jednotlivým strunám neprebehol v celej Európe naraz. V rôznych regiónoch sa určitý čas používali odlišné konštrukcie a počty zborov. Postupne sa však presadzovala šesťstrunová gitara, ktorej usporiadanie sa stalo základom moderného nástroja. Menil sa aj notový zápis, stavba korpusu a spôsob využitia gitary v sólovej a komornej hudbe.

Na zapamätanie: Pri historických dátumoch je vhodnejšie sledovať obdobie postupnej zmeny než hľadať jediný rok, v ktorom by staršie typy zanikli.

↑ Späť na obsah

07

Koncertná gitara a významní virtuózi

19. storočie

Romantická gitara Jeana-Nicolasa Groberta, Paríž, okolo roku 1830; Musée de la musique.
Romantická gitara Jeana-Nicolasa Groberta, Paríž, okolo roku 1830; Musée de la musique.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Musée de la musique, Paris / A. Giordan · Public Domain podľa Wikimedia Commons.

Devätnáste storočie prinieslo rozmach gitarových škôl, verejných koncertov a rozsiahlejšej sólovej literatúry. Fernando Sor, Mauro Giuliani, Dionisio Aguado a Ferdinando Carulli patrili k osobnostiam, ktoré rozvíjali techniku hry a presadzovali gitaru ako koncertný nástroj. Významné hudobné centrá vznikali napríklad vo Viedni, Paríži a ďalších európskych mestách.

Na zapamätanie: Hudba týchto autorov je živou súčasťou gitarového vzdelávania aj dnes: spája technické úlohy s melodickou, harmonickou a formovou predstavivosťou.

↑ Späť na obsah

08

Antonio de Torres a podoba klasickej gitary

19. storočie

Gitara Antonia de Torresa z roku 1862, Museu de la Música de Barcelona.
Gitara Antonia de Torresa z roku 1862, Museu de la Música de Barcelona.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Aleix herreras2 · CC BY-SA 3.0.

Španielsky staviteľ Antonio de Torres Jurado významne ovplyvnil konštrukciu modernej klasickej gitary. Jeho nástroje ukázali možnosti väčšieho rezonančného tela a premysleného vnútorného vystuženia vrchnej dosky. Neznamená to, že modernú gitaru vytvoril jediný človek; Torres však patril k najvplyvnejším staviteľom, na ktorých nadväzovali ďalšie generácie.

Na zapamätanie: Vývoj konštrukcie súvisel so snahou dosiahnuť vyvážený tón, lepšiu projekciu a citlivú odozvu pri sólovej hre.

↑ Späť na obsah

09

Nahrávanie, nové struny a elektrifikácia

20. storočie

Elektrická gitara Fender Nocaster z roku 1951, Museum of Making Music.
Elektrická gitara Fender Nocaster z roku 1951, Museum of Making Music.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Fotografia publikovaná na Wikimedia Commons · CC BY-SA 2.0.

Dvadsiate storočie rozšírilo možnosti gitary ďaleko za hranice koncertných sál. Rozhlas, gramofónové nahrávky a neskôr televízia priniesli gitarovú hudbu širokému publiku. V klasickej gitare sa po druhej svetovej vojne postupne presadzovali nylonové struny ako alternatíva k tradičným črevovým strunám. Popri akustických nástrojoch sa rozvíjali gitary s elektrickým snímaním, zosilňovaním a napokon aj plnotelové elektrické gitary.

Na zapamätanie: Elektrická gitara sa stala určujúcim nástrojom jazzu, blues, rocku a množstva ďalších žánrov. Klasická, akustická a elektrická gitara sa ďalej vyvíjali súbežne.

↑ Späť na obsah

10

Jedna rodina nástrojov, nespočetné hudobné možnosti

Súčasnosť

Súčasná klasická gitara – ilustračná fotografia dnešnej rodiny gitarových nástrojov.
Súčasná klasická gitara – ilustračná fotografia dnešnej rodiny gitarových nástrojov.Zdroj: Wikimedia Commons – pôvodný súbor a licencia · Autor / zbierka: Arashk rp2 · CC BY-SA 4.0.

Dnešný gitarista si môže vybrať z klasických, oceľostrunových akustických, elektrických, rezonančných, basových či viacstrunových nástrojov. Digitálne modelovanie, efektové procesory a počítačové nahrávanie rozšírili zvukové možnosti, ale základ zostáva rovnaký: vzťah medzi strunou, hmatníkom, rukami hráča a hudobnou predstavou.

Na zapamätanie: Dejiny gitary preto nie sú uzavretým príbehom. Pokračujú v dielňach výrobcov, v tvorbe skladateľov aj v každodennej hre hudobníkov.

↑ Späť na obsah

Pramene a ďalšie štúdium

Tento text je nové autorské spracovanie všeobecne známych historických faktov. Na overovanie vývoja európskej gitary slúžili najmä odborné múzejné materiály. Odkazy umožňujú čitateľovi overiť si informácie a pokračovať v štúdiu.

Podobné články

Jeden komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *