|

Odvodenie základných intervalov

Odvodenie intervalov v základnej diatonickej rade (DR) tvorí základ pre pochopenie ich vzniku a stavby. Intervaly odvodené zo základnej diatonickej rady sa nazývajú pôvodné intervaly.

Vyššie obrázok A: Diatonická rada na strune „A“ a o oktávu vyššie na strune „H“. Postupujme pri odvodzovaní najskôr nahor a potom nadol.

Obrázok B: v základnej polohe (0 – 1 – 2 – 3 pražec) je zobrazená identická diatonická rada ako je zobrazená na obrázku A na strune „A“. V polohe 7 až 10 sú vyobrazené dve oktávy diatonickej rady (obidve, ako sú na obr.A)

Obrázok C: Základná diatonická rada tiež v dvoch oktávach v rozšírených prstokladoch na 3 až 8 pražci. Porovnávajte veľkosti (počty poltónov) medzi stúpajúcou a klesajúcou „diatonickou radou“ medzi susediacimi tónmi.

Základné intervaly môžeme ich odvodiť zo vzostupnej (stúpajúcej) alebo zostupnej (klesajúcej) diatonickej rady. Nasledujúca schéma opisuje odvodenie intervalov:

 
Názov intervalu pri odvodení medzi jednotlivými tónmi DR nájdete v prieniku dvoch tónov tabuľky (riadok/stĺpec).

 

Tabuľka nižšie znázorňuje prehľad základných intervalov. Legenda k tabuľke, riadky zhora: smer odvodenia, číselné označenie, jednotlivé tóny diatonickej rady, latinský názov intervalu, dvojica zúčastnených tónov v základnom odvodení a počet poltónov – vzdialenosť medzi nimi. Pod hrubou čiarou sú uvedené ďalšie príklady dvojíc tónov, ktoré tvoria v diatonickej rade uvedené intervaly. Predposledný riadok určuje možnú vzdialenosť v poltónoch, pričom číslo v zátvorke určuje ďalšiu možnú veľkosť, vzdialenosť – 1 (2) znamená jeden alebo dva poltóny, atď.

 

 

Pri intervale primy nerozlišujeme interval vrchný alebo spodný. Nie je to možné. Prima (čistá) má totiž nulovú výškovú vzdialenosť medzi porovnávanými tónmi (c1 – c1, d1 – d1, atď.).
Ak budeme pri porovnávaní vzostupnej diatonickej rady postupovať tak, že prvý tón (primu) porovnáme postupne so všetkými ostatnými tónmi, dostaneme nasledujúce výškové odstupy (ide o intervaly vrchné – vzostupné):

Pri porovnávaní zostupnej diatonickej rady je prímou c2. Porovnajme ju postupne zo všetkými ostatnými tónmi dostaneme nasledujúce výškové odstupy (ide o intervaly spodné zostupné):

Porovnajme výškové vzdialenosti vo vzostupnej a zostupnej diatonickej rade a tým odvodíme všetky, tzv. pôvodné intervaly:

Porovnaním týchto intervalov zistíme nasledujúce:

1. Prima, kvarta, kvinta a oktáva majú vždy rovnakú kvalitu – veľkosť. Preto sa nazývajú čisté intervaly (pôvodné čisté intervaly).

2. Sekunda, tercia, sexta a septima majú pri vzostupnom odvodení väčšiu veľkosť, veľké intervaly, ako pri zostupnom odvodení, malé intervaly.

3. Pretože všetky tieto intervaly (čisté, veľké i malé) vznikli pri odvodení z diatonickej rady, tvoria všetky skupinu tzv. pôvodných diatonických intervalov. Vyššie uvedené môžeme zhrnúť do nasledovných schém:

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.