Foxtrot (Quickstep)
Hudobný charakter foxtrotu a štyri praktické varianty sprievodu pre rytmickú gitaru, basgitaru a bicie.
Foxtrot a quickstep – pôvod a charakter
Foxtrot sa začal formovať v Spojených štátoch amerických na začiatku 20. storočia. Do európskych tanečných sál prenikol v období okolo prvej svetovej vojny a v nasledujúcich desaťročiach sa ďalej vyvíjal. Na jeho tanečnú i hudobnú podobu vplývali dobové populárne rytmy, jazz, swing a tiež charleston.
Postupne sa vytvorili odlišné spôsoby interpretácie. Slowfox (slow foxtrot) zdôrazňuje plynulosť a pokojnejší charakter, zatiaľ čo quickstep je svižný štandardný súťažný tanec. Názov foxtrot v tomto článku používam aj v širšom hudobníckom zmysle, pretože uvedené sprievody možno využiť pri rôznych tempách a štýloch štvorštvrťovej tanečnej hudby.
Terminologické spresnenie: Foxtrot nevznikol v Anglicku; tam sa však významne rozvíjala jeho štandardizovaná tanečná podoba. Quickstep a slowfox sa dnes v súťažnej praxi posudzujú ako dva samostatné tance.
Rytmus a tempo
Základným metrom je 4/4 takt. Pri niektorých zápisoch sa môžeme stretnúť aj s označením alla breve (2/2). Pôvodný prehľad uvádza tempo podľa polových nôt, čo je pri porovnávaní s údajmi v štvrťových notách potrebné zohľadniť.
| Označenie | Tempo ♩? Nie – 𝅗𝅥 za minútu | Takty za minútu pri 4/4 |
|---|---|---|
| Bounce foxtrot | 64 | 32 |
| Medium foxtrot | 70 | 35 |
| Swingy | 96 | 48 |
| Bright swingy | 100 | 50 |
| Rather fast | 114 | 57 |
| Fast | 130 | 65 |
Ako čítať tabuľku: Ide o pôvodný orientačný hudobný prehľad, nie o súčasné súťažné limity. Pri 4/4 takte sú v jednom takte dve polové noty, preto napríklad 𝅗𝅥 = 100 znamená 50 taktov za minútu (a ♩ = 200). V súťažnom quickstepe sa bežne používa približne 50–52 taktov za minútu, v slowfoxe 28–30; konkrétne pravidlá organizácií sa môžu mierne líšiť.
Štyri varianty hry rytmickej sekcie
Nasledujúce notovo-tabulatúrne príklady zachovávajú pôvodné usporiadanie gitary, basgitary a bicích. Pri nácviku si najskôr vypočujte ukážku, potom sledujte jednotlivé nástroje v zápise a napokon skúste zahrať vlastný part spolu s nahrávkou.
Basová linka zdôrazňuje prvú a tretiu dobu, zatiaľ čo akordický gitarový sprievod sa ozýva najmä na druhej a štvrtej dobe. Jemné akcentovanie vytvára zrozumiteľný tanečný pulz.

Rytmický pulz sa rozkladá na všetky štyri doby taktu. Basová linka využíva tzv. walking bass – plynulý „kráčajúci“ pohyb basových tónov. Na bicích je dôležitý pravidelný činelový sprievod, ktorý pomáha vytvárať swingový charakter.

Basová linka je vedená v polových notových hodnotách, zatiaľ čo rytmická gitara hrá v štvrťových hodnotách. Tento rozdiel vytvára pevný základ a zároveň umožňuje gitare vyplniť celý takt.

Gitara na prvej a tretej dobe nehrá a zvýrazňuje druhú a štvrtú dobu. Basová gitara a bicie zostávajú podľa predchádzajúceho variantu 3. Vďaka tomu je dobre počuť, ako samotná zmena gitarového partu ovplyvní celkový charakter sprievodu.

Tip na cvičenie: Pri všetkých štyroch variantoch udržujte rovnaké tempo. Skúste najskôr hrať len s basovou linkou, potom pridajte bicie a napokon celý sprievod. Pri swingovom charaktere sledujte aj spôsob frázovania – nestačí iba mechanicky odpočítavať doby.
Ďalšie tance a súvisiace články
V rámci praktického prehľadu tanečných rytmov na MojaGitara.com môžete pokračovať ďalšími článkami:
Odborné podklady k historickým a tempovým údajom
Hudobné príklady, notové zápisy a nahrávky pochádzajú z pôvodného článku MojaGitara.com. Historický úvod a vysvetlenie súťažných tempových hodnôt boli autorsky prepracované s prihliadnutím na tieto zdroje:






