Fender Telecaster – anatónia gitary
MOJAGITARA.COM · GITAROVÁ ŠKOLA
Fender Telecaster – konštrukcia, časti a vývoj
Obrazový sprievodca jednotlivými časťami nástroja, jeho nastavením a históriou jedného z najznámejších modelov elektrickej gitary.
Tri hlavné časti elektrickej gitary
Na nasledujúcom obrázku sú vyznačené tri základné časti elektrickej gitary Fender Telecaster: hlava, krk s hmatníkom a telo nástroja. Každá časť má svoju konštrukčnú a funkčnú úlohu. Typická silueta tela s jedným výrezom a charakteristický tvar hlavy patria medzi najznámejšie znaky tohto modelu.

Hlava gitary – pohľad spredu
Hlava Telecastera má spravidla šesť ladiacich mechaník usporiadaných v jednom rade. Nultý pražec (sedlo) vedie struny do správnych rozstupov a spolu s kobylkou určuje ich vibrujúcu dĺžku – menzúru. Na mnohých verziách sa pri hlave nachádza otvor umožňujúci prístup k výstuhe krku (truss rod); pri historických a niektorých reedičných modeloch sa nastavuje na opačnom konci krku.
Výstuha slúži na nastavenie priehybu krku, nie na bežné nastavovanie výšky strún alebo sklonu celého krku. Pri obvyklom pravotočivom závite otáčanie v smere hodinových ručičiek výstuhu napína a priehyb zmenšuje, opačný smer ju povoľuje. Zásahy robíme iba po malých krokoch a podľa pokynov ku konkrétnemu nástroju.
Vodič strún (string tree) pomáha zabezpečiť dostatočný uhol a prítlak tenkých strún, najčastejšie H a e¹, na nultom pražci. Jeho hlavnou úlohou je spoľahlivé vedenie a stabilný kontakt struny so sedlom.

Hlava gitary – pohľad zozadu
Zo zadnej strany vidíme šesť mechaník. Spôsob ich upevnenia závisí od typu a výrobného obdobia: niektoré mechaniky používajú vodiace kolíky zapadajúce do otvorov v dreve, iné aj malé upevňovacie skrutky. Na hlave alebo na inom mieste nástroja môže byť uvedené výrobné číslo a krajina výroby; umiestnenie sa líši podľa modelu.

Krk a hmatník
Krk je nosnou časťou nástroja. Na jeho prednej strane sa nachádza hmatník, ktorý môže byť samostatne nalepený alebo – pri niektorých javorových vyhotoveniach – tvorí s krkom jeden kus dreva. Na hmatníku sú osadené kovové pražce; medzi nimi sa nachádzajú jednotlivé polohy. Telecaster môže mať napríklad 21 alebo 22 pražcov podľa verzie.
Na orientáciu slúžia značky na hmatníku a na jeho bočnej hrane. Mnohé klasické Telecastery majú skrutkovaný krk upevnený štyrmi skrutkami cez kovovú doštičku (neck plate); existujú však aj konštrukčné odchýlky.

Telo gitary, snímače a kobylka
Telo Telecastera má charakteristický tvar s jedným výrezom (cutaway), ktorý uľahčuje prístup k vyšším polohám. Klasické zapojenie využíva dva magnetické snímače: krkový a kobylkový. Krkový snímač zvyčajne poskytuje mäkší, plnší tón; kobylkový býva jasnejší a priebojnejší. Výsledok však závisí aj od ich konštrukcie, nastavenia a zosilňovača.
Krkový snímač je často uložený pod ochranným krytom (pickguard) alebo upevnený priamo do tela. Kobylkový snímač býva osadený šikmo v kovovej základni kobylky. Táto poloha prispieva k odlišnému charakteru snímania jednotlivých strún.
Kobylka môže mať šesť samostatných kameňov, ako na zobrazovanom vyhotovení, alebo tri spoločné kamene, typické pre mnohé historické Telecastery. Skrutkami možno nastavovať polohu kameňov kvôli oktávovému ladeniu a podľa konštrukcie aj výšku strún.
Na ovládacom paneli klasického Telecastera nájdeme hlavný ovládač hlasitosti, tónovú clonu a trojpolohový prepínač snímačov. Pri dnešnom bežnom zapojení volíme kobylkový snímač, oba snímače spolu alebo krkový snímač.

Bočný pohľad a ďalšie konštrukčné prvky
Na tele sú aj úchyty gitarového remeňa, výstupný konektor jack 6,35 mm a kovový ovládací panel. Na kobylke vidíme nastavovacie skrutky a pružiny, ktorými sa upravuje poloha kameňov. Výrez tela umožňuje pohodlnejšiu hru vo vyšších polohách hmatníka.

Kobylka, harmonické ladenie a výška snímačov
Oktávové (harmonické) ladenie upravujeme zmenou polohy kameňov v smere strún. Porovnávame tón otvorenej struny a tón na 12. pražci (prípadne harmonický tón ako referenciu). Ak je stlačený tón na 12. pražci vyšší, predĺžime vibrujúcu dĺžku struny posunutím kameňa smerom od krku; ak je nižší, dĺžku skrátime posunutím smerom ku krku. Po každom zásahu strunu znova naladíme a meranie zopakujeme.
Výšku snímačov nad strunami nastavujeme príslušnými skrutkami. Príliš malá vzdialenosť môže pri silných magnetoch ovplyvniť kmitanie strún, príliš veľká zasa zníži úroveň signálu. Odporúčané vzdialenosti sa líšia podľa konkrétnych snímačov.

Bočné orientačné značky
Bočné orientačné značky na hrane hmatníka pomáhajú gitaristovi rýchlo nájsť polohu aj pri pohľade zhora. Ich umiestnenie zodpovedá vybraným polohám označeným na prednej strane hmatníka.

Zvukové možnosti a vývoj ovládania
Dva odlišne umiestnené snímače dávajú Telecasteru širokú paletu zvukov. Pri štandardnom modernom zapojení má trojpolohový prepínač tieto možnosti: kobylkový snímač, kombinácia oboch snímačov a krkový snímač. Spoločná hlasitosť a tónová clona umožňujú jednoduché ovládanie počas hry.
Historické Telecastery však používali aj iné elektrické zapojenia. Najstaršie verzie mali špecifické polohy vrátane výrazne basového zvuku krkového snímača; dnešná kombinácia oboch snímačov sa v bežnom sériovom zapojení presadila až neskôr. Staršie modely sa tiež dodávali s odnímateľným krytom kobylky. Mnohí hráči ho odkladali, pretože obmedzoval prístup k strunám a technikám hry pravou rukou.
Prevlečenie strún a nastavenie sklonu krku
Pri mnohých Telecasteroch prechádzajú struny cez telo nástroja (string-through-body) a na zadnej strane ich držia kovové priechodky. Toto riešenie zabezpečuje pevné ukotvenie strún; samo osebe však nezaručuje dlhší sustain, ktorý ovplyvňuje viacero faktorov.
Niektoré modely používajú systém Micro-Tilt na jemnú úpravu uhla krku voči telu. Nie je však súčasťou všetkých Telecasterov a nemožno ho zamieňať s nastavovaním výstuhy krku.

Prehľad základných nastavení
Na nasledujúcej schéme sú znázornené základné zásahy pri nastavovaní nástroja: priehyb krku, prípadne uhol krku voči telu, výška strún nad hmatníkom a oktávové ladenie. Tieto úkony spolu súvisia, ale každý rieši inú vlastnosť gitary.

História modelu Fender Telecaster
Od Esquire a Broadcastera k Telecasteru
Začiatky Telecastera siahajú do obdobia, keď Leo Fender hľadal praktickú elektrickú gitaru, ktorá by bola odolná, jednoducho servisovateľná a vhodná pre hudobníkov vystupujúcich v kapelách. V roku 1950 sa objavil jednosnímačový Esquire a dvoj-snímačový Broadcaster. Keďže spoločnosť Gretsch používala podobné označenie Broadkaster pre bicie nástroje, Fender názov zmenil. Prechodné gitary bez názvu modelu na hlave dnes zberatelia nazývajú Nocaster. Od roku 1951 sa ustálil názov Telecaster.
Prečo bola jeho konštrukcia prelomová
Telecaster sa presadil koncepciou plného tela bez rezonančnej dutiny, skrutkovaného krku a jednoduchej elektrickej výbavy. Jeho diely bolo možné pomerne ľahko vyrábať, nastavovať aj vymieňať. Na rozdiel od tradičných dutých gitár bol navrhnutý predovšetkým pre zosilnenú hru a každodenné používanie. Práve praktickosť, spoľahlivosť a osobitý zvuk pomohli jeho rozšíreniu.
Materiály, kobylky a nové verzie
Na skorých modeloch sa používali najmä jaseňové telá a javorové krky, neskôr pribudli aj ďalšie materiálové a farebné kombinácie. V roku 1959 sa objavil Telecaster Custom s ozdobným lemovaním tela a palisandrovým hmatníkom. Klasické trojkameňové kobylky neskôr doplnili vyhotovenia so šiestimi samostatnými kameňmi, ktoré umožňujú presnejšie individuálne nastavenie oktávového ladenia.
Rodina Telecasterov sa postupne rozšírila o verzie Thinline s odľahčeným polodutým telom a o modely Custom či Deluxe s odlišnými snímačmi a ovládaním. Popri tradičných jednocievkových snímačoch sa tak objavili aj humbuckery a ďalšie elektrické konfigurácie. Napriek týmto zmenám si základná podoba Telecastera zachovala rozpoznateľnú siluetu.
Telecaster v hudbe
Spočiatku si model obľúbili najmä gitaristi štýlov western swing a country, kde sa presadil jeho jasný, konkrétny tón. Postupne prenikol do blues, rocku, popu, jazzu aj tvrdších hudobných štýlov. Medzi známych hráčov spojených s Telecasterom patria napríklad James Burton, Keith Richards, Bruce Springsteen a Albert Lee. Výnimočnosť modelu spočíva v tom, že jednoduchá konštrukcia umožňuje veľmi rozdielne hráčske prístupy.
Slovníček častí elektrickej gitary
Kompletná schéma Telecastera (slovenské označenia)






