|

Gibsonka – anatónia gitary

Gibsonka – anatómia gitary

Popis gitary gibsonky na obrázkoch: Nasledujúca veľká schéma zobrazuje hlavné časti gibsonky v pravorukom vyhotovení (RH). Označenia sú v slovenčine. Sprievodný text vysvetľuje nielen to, ako sa časti volajú, ale predovšetkým ako sú skonštruované, ako spolupracujú a prečo sú dôležité.

V tomto článku sa sústreďujeme na anatómiu tradičnej gibsonky typu archtop. Jej historický vývoj a širší hudobný kontext opisuje samostatný článok Akustická gibsonka.

1. Pravoruká gibsonka (RH) – prehľad konštrukcie

Gibsonka RH – pravoruké vyhotovenie s označením anatomických častí v slovenčine
Gibsonka RH – pravoruké vyhotovenie. Obrázok je zobrazený samostatne v plnej dostupnej šírke.

Pri pravorukom nástroji hráč spravidla stláča struny na hmatníku ľavou rukou a pravou rukou ich rozoznieva. Označenie RH sa týka orientácie nástroja, nie smeru, z ktorého sa na obrázok pozeráme. Na schéme možno sledovať cestu struny od ladiacej mechaniky cez horné sedlo, hmatník a kobylku až k strunníku.

Práve táto cesta pomáha pochopiť funkciu jednotlivých dielov: ladiaca mechanika určuje napnutie struny, horné sedlo a kobylka ohraničujú jej kmitajúcu dĺžku a kobylka prenáša časť energie kmitania do rezonančnej dosky.

2. Korpus a klenuté rezonančné dosky

Vyrezávaná alebo lisovaná vrchná doska

Typickým konštrukčným znakom archtop gitary je klenutá vrchná doska. Pri remeselne stavaných nástrojoch sa jej vonkajší aj vnútorný profil opracúva z masívneho dreva. Výsledkom nie je doska s rovnakou hrúbkou po celej ploche: staviteľ môže jej hrúbku cielene meniť podľa požadovanej pevnosti a pružnosti. Pri sériových nástrojoch sa používajú aj lisované, často vrstvené dosky. Samotný spôsob výroby ešte neurčuje kvalitu nástroja; dôležité je celé konštrukčné riešenie.

Na vrchnú dosku sa tradične používa smrek, ktorý má priaznivý pomer tuhosti a hmotnosti. Spodná doska a luby bývajú často javorové. Klenutý profil spodnej dosky prispieva k pevnosti korpusu; pri konkrétnych modeloch sa však materiály a vnútorná stavba môžu líšiť.

Prečo sa mení hrúbka dosky?

Hrúbka, smer drevných vlákien a tvar klenutia ovplyvňujú, ktoré časti dosky sa pri hre pohybujú ľahšie a ktoré viac odolávajú tlaku. Príliš poddajná doska by sa mohla pod dlhodobým zaťažením deformovať; príliš tuhá môže reagovať menej ochotne. Staviteľ preto hľadá rovnováhu medzi mechanickou stabilitou a akustickou odozvou.

Luby, vnútorné bloky a obvodové spoje

Luby spájajú vrchnú a spodnú dosku a vytvárajú bočné steny dutého korpusu. Vo vnútri sa nachádza blok pri spoji s krkom a koncový blok pri uchytení strunníka. Po obvode bývajú lepené výstužné lišty, ktoré zväčšujú plochu spoja medzi lubmi a doskami. Ozdobné lemovanie okrajov zároveň pomáha chrániť citlivé hrany dreva.

3. Vnútorné výstuhy – skrytá súčasť anatómie

Pod klenutou vrchnou doskou sa nachádzajú výstuhy. Ich úlohou nie je iba zabrániť deformácii: spolu s tvarom dosky ovplyvňujú aj rozloženie jej kmitania. V archtop konštrukcii sa používajú napríklad dve pozdĺžne výstuhy (tzv. parallel bracing) alebo výstuhy usporiadané do písmena X (X-bracing).

Pri pozdĺžnom usporiadaní výstuhy podporujú oblasť pod kobylkou a vedú približne v smere dĺžky korpusu. Pri usporiadaní do X sa ich vzájomná poloha a miesto kríženia volia podľa konkrétneho návrhu nástroja. Ani jeden systém nie je univerzálne „lepší“: výsledok závisí od hrúbky dosky, klenutia, veľkosti korpusu a ďalších parametrov.

Dôležité: Výstuhy nie sú na vonkajšej schéme viditeľné, pretože sú ukryté vo vnútri korpusu. Ide o vysvetlenie vnútornej stavby, nie o označenie častí, ktoré možno na schémach priamo ukázať.

4. Rezonančné otvory v tvare „f“

Dva podlhovasté otvory po stranách kobylky pripomínajú malé písmeno f. Ich tvar nadväzuje na tradíciu sláčikových nástrojov, no na gitare fungujú ako súčasť vlastného akustického systému. Umožňujú pohyb vzduchu medzi vnútrom korpusu a okolím a zároveň menia mechanické vlastnosti vrchnej dosky v miestach výrezov.

Na výsledný zvuk vplýva ich veľkosť, poloha, tvar aj vzájomná vzdialenosť. Nemožno preto tvrdiť, že samotné „f“ otvory vždy automaticky vytvoria jeden presne určený typ tónu. Podstatná je ich súhra s klenutím, výstuhami a objemom korpusu.

5. Kobylka, strunník a mechanika napnutých strún

Plávajúca kobylka

Na tradičnej akustickej gibsonke býva plávajúca kobylka, ktorá nie je napevno prilepená k vrchnej doske. Na mieste ju drží najmä tlak napnutých strún. Jej spodná časť má byť tvarovo prispôsobená klenutiu dosky, aby sa zaťaženie prenášalo cez vhodnú kontaktnú plochu. Niektoré kobylky majú nastaviteľnú výšku pomocou závitových koliesok.

Posun kobylky dopredu alebo dozadu mení efektívnu dĺžku strún a tým aj oktávové ladenie. Keďže pri uvoľnení strún môže zmeniť polohu, jej nastavenie treba robiť opatrne. Priečna poloha kobylky má zabezpečiť správny priebeh všetkých šiestich strún po hmatníku.

Prečo je strunník samostatný?

Na rozdiel od mnohých gitár s rovnou vrchnou doskou nie sú struny ukotvené v kobylke prilepenej k doske. Ich konce drží strunník upevnený pri konci korpusu. Struny sa za kobylkou lámu smerom k strunníku, a tým vytvárajú tlak kobylky na vrchnú dosku. Veľkosť tohto tlaku závisí okrem napnutia strún aj od uhla ich vedenia za kobylkou.

Takéto riešenie odlišuje mechanické zaťaženie klenutej dosky od konštrukcie bežnej flattop gitary s pevne prilepenou kobylkou. Strunník môže byť kovový alebo kombinovaný s drevenými časťami; jeho presné vyhotovenie závisí od modelu.

6. Krk, hmatník a geometria hry

Spojenie krku s korpusom

Krk sa pri tradičných archtop gitarách často spája s korpusom lepeným spojom. Dôležitý je uhol krku voči telu, pretože spolu s výškou kobylky určuje priestor na správne nastavenie dohmatu. Klenutá vrchná doska a vyššie položená kobylka kladú na túto geometriu iné nároky než mnohé gitary s rovnou doskou.

Výstužná tyč nie je nastavovanie sklonu krku

V krku sa zvyčajne nachádza nastaviteľná výstužná tyč (truss rod). Jej úlohou je ovplyvňovať priehyb krku pod ťahom strún. Nezamieňajme si ju so sklonom celého krku voči korpusu: ide o dve odlišné geometrické veličiny. Nesprávny zásah do výstužnej tyče môže zhoršiť dohmat a spôsobiť drnčanie strún.

Hmatník, pražce a menzúra

Hmatník býva vyrobený z tvrdého dreva, často z ebenu alebo palisandra, a jeho povrch má spravidla mierne priečne zakrivenie – rádius. Pražce rozdeľujú kmitajúcu dĺžku struny na poltónové polohy. Menzúra je základná vzdialenosť medzi horným sedlom a teoretickým bodom dosadnutia struny na kobylke; skutočná poloha dosadnutia sa môže mierne upravovať na kompenzáciu ladenia.

Orientačné značky na hmatníku uľahčujú orientáciu v polohách. Ich tvar a umiestnenie nie sú pevne dané: používajú sa body, obdĺžniky aj dekoratívne obrazce. Pri niektorých modeloch sa značky nachádzajú tiež na bočnej hrane hmatníka.

7. Hlavica, ladiace mechaniky a horné sedlo

Na hlavici je zvyčajne šesť ladiacich mechaník, často rozdelených po troch na oboch stranách. Mechaniky navíjajú struny a menia ich napnutie. Dôležitý je plynulý chod, primeraná vôľa prevodov a správne navinutie strún na oskách.

Horné sedlo vedie struny do správnych rozstupov a výšky nad prvými pražcami. Príliš hlboké drážky môžu viesť k drnčaniu, príliš plytké k nekomfortnému dohmatu a problémom s ladením pri stláčaní strún. Horné sedlo nie je to isté ako nultý pražec, hoci niektoré konštrukcie skutočný nultý pražec používajú.

8. Chránič vrchnej dosky a prípadná elektronika

Chránič (pickguard) chráni lak a drevo pred kontaktom s brnkadlom. Na mnohých gibsonkách je uchytený samostatným držiakom a nad povrchom vrchnej dosky mierne vyvýšený. Takéto uchytenie môže obmedziť priamy kontakt s kmitajúcou doskou.

Niektoré modely majú dodatočný alebo už z výroby osadený snímač. Pri elektrifikovaných archtop gitarách môže byť snímač pripevnený ku krku alebo k chrániču; ovládač hlasitosti môže byť umiestnený aj nenápadne pod pickguardom. Tieto prvky však nie sú povinnou súčasťou každej akustickej gibsonky.

9. Ako všetky časti spolu vytvárajú tón

Po brnknutí sa struna rozkmitá medzi horným sedlom a kobylkou. Kobylka odovzdáva časť tejto mechanickej energie klenutej vrchnej doske. Tá kmitá spolu s ďalšími časťami korpusu a uvádza do pohybu okolitý vzduch. Zvuk preto nevytvára jedna samostatná súčiastka, ale prepojená sústava strún, kobylky, rezonančných dosiek, výstuh, dutiny korpusu a otvorov.

Konkrétna kombinácia materiálov, rozmerov, výstuh, napnutia strún a nastavenia ovplyvňuje hlasitosť, nástup tónu, spektrálne zloženie aj doznievanie. Tvrdenia typu „všetky gibsonky majú krátky dozvuk“ alebo „každá klenutá doska znie jasnejšie“ by preto boli príliš zjednodušujúce. Aj medzi nástrojmi rovnakého typu existujú výrazné rozdiely.

Pri praktickej údržbe je užitočné sledovať stabilitu kobylky, stav strunníka, výšku strún, priehyb krku, čistotu drážok horného sedla a stav spojov. Zásahy do geometrie krku, výstuh alebo rezonančných dosiek je vhodné prenechať skúsenému gitarovému technikovi či výrobcovi.

Odborné podklady a ďalšie čítanie

Text je spracovaný vlastnými slovami z technických informácií o konštrukcii archtop gitár. Konkrétne detaily sa môžu líšiť podľa výrobcu, modelu a obdobia výroby.

Archtop guitar – prehľad konštrukcie

IX Guitars – obrazový postup stavby jazzovej archtop gitary

Zimnicki Guitars – konštrukcia vnútorných výstuh

Späť na článok Akustická gibsonka

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *