Hmaty tercdecimových akordov
Tercdecimové akordy patria medzi harmonicky bohaté rozšírené akordy. Ich charakteristickým tónom je veľká tercdecima (13) – interval, ktorý zodpovedá veľkej sexte prenesenej o oktávu vyššie. Na gitare ich často hráme v zjednodušenej podobe, aby boli hmaty pohodlné a výsledný zvuk zostal prehľadný.
Čo sú tercdecimové akordy?
Úplná teoretická stavba tercdecimového akordu vzniká postupným vrstvením tercií až po trinásty stupeň. Môže tak zahŕňať sedem rôznych tónov: primu, terciu, kvintu, septimu, nonu, undecimu a tercdecimu. Konkrétne intervaly závisia od druhu akordu.
Gitara má šesť strún, preto úplnú sedemtónovú stavbu nemožno v bežnom jednom hmáte zahrať bez vynechania niektorého tónu. V praxi sa často vynecháva kvinta a podľa harmonického kontextu aj nona či undecima. Prednosť dostávajú tóny, ktoré určujú funkciu a farbu akordu – predovšetkým tercia, septima a tercdecima.
Najpoužívanejšie typy
Nasledujúca tabuľka uvádza typické praktické výbery intervalov pre gitarové hmaty. Nejde o úplný súpis všetkých tónov, ktoré sa môžu v jednotlivých akordoch vyskytnúť.
| Typ akordu | Praktická intervalová zostava |
|---|---|
| X13 – dominantný | 1 – 3 – ♭7 – 9 – 13 |
| Xmaj13 – s veľkou septimou | 1 – 3 – 7 – 9 – 13 |
| Xm13 – molový | 1 – ♭3 – ♭7 – 9 – 13 |
| X13♭9 – s malou nonou | 1 – 3 – ♭7 – ♭9 – 13 |
| X13♯11 – so zväčšenou undecimou | 1 – 3 – ♭7 – ♯11 – 13 |
Najčastejšie gitarové hmaty
Pri sprievodnej hre sú obzvlášť užitočné dominantné tercdecimové akordy, napríklad C13, D13, E13, G13 alebo A13. Často sa používajú štvorhlasné a päťhlasné hmaty, ktoré možno jednoducho presúvať po hmatníku.
Ukážme si to na akorde C13. Jeho úplná diatonická terciová stavba obsahuje tóny:
V bežnom dominantnom gitarovom voicingu sa však často vynecháva undecima (F), ktorá môže vytvárať napätie s veľkou terciou (E), a tiež kvinta či nona. Jednou z praktických zjednodušených zostáv je:
Obsahuje primu, veľkú terciu, malú septimu a veľkú tercdecimu. Aj bez všetkých doplnkových tónov zostáva dominantný charakter akordu dobre rozpoznateľný. Konkrétny prstoklad závisí od zvolenej polohy na hmatníku.
Praktická poznámka: Nie každý akord so sextou je automaticky tercdecimový akord. Rozhodujú aj ďalšie tóny, najmä septima, a harmonická funkcia v skladbe. Označenie akordu preto treba posudzovať v hudobnom kontexte.
Praktické gitarové hmaty – šesť príkladov
V nasledujúcej tabuľke je X všeobecným označením ľubovoľného základného tónu akordu. Hmaty sú uvedené na konkrétnych príkladoch (C, G, A a B♭); pri transpozícii treba zachovať intervalovú stavbu. Nie všetky uvedené hmaty sa dajú posunúť bez zmeny prstokladu, najmä tie s prázdnou strunou.
Číselný zápis uvádza struny v poradí E – A – D – G – H – e (od najhrubšej po najtenšiu). X = struna sa nehrá, 0 = prázdna struna, ostatné čísla označujú pražce.
| Typ akordu | Hmat – príklad | Využitie |
|---|---|---|
| X13C13 | X–3–2–3–3–5 | Jazz, blues |
| X13G13 | 3–X–3–4–5–X | Jazzový sprievod |
| X13A13 | X–0–2–0–2–2 | Blues, funk |
| X13B♭13 | 6–X–6–7–8–X | Jazz, II–V–I |
| Xmaj13Cmaj13 | X–3–2–4–3–5 | Jazzové ukončenia |
| Xm13Gm13 | 3–X–3–3–5–5 | Molový jazz |
Ide o vybrané praktické voicingy, v ktorých môžu byť vynechané kvinta, nona alebo undecima. Pre kontrolu konkrétneho hmatu je rozhodujúce, ktoré tóny skutočne zaznejú.
Kde sa tercdecimové akordy používajú?
Typické sú pre jazz, blues, funk, soul a modernú populárnu hudbu. V blues môžu obohatiť dominantnú harmóniu, vo funku dobre fungujú krátke rytmické údery do kompaktných hmatov a v jazze poskytujú ďalšie možnosti vedenia hlasov medzi akordmi.
Pri nácviku je užitočné začať jednoduchým hmatom X13, naučiť sa jeho intervaly a potom rovnaký tvar prenášať do ďalších tónin. Neskôr možno porovnávať zvuk X13, Xmaj13 a Xm13 a postupne pridávať alterované varianty.
