Kvinta
Kvinta je po prime a oktáve najľúbozvučnejšie znejúci interval. Tvorí základ pri odvodení v kvintovom kruhu. Okrem toho určuje kadenčnú dominantu – V. stupeň pri harmonizácii. Spolu s primou sa používa pri stavbe „powers akordov„. Je vzdialenosť piatich stupňov medzi tónmi DR, čo platí tiež o písmenovom označení – základe. Medzi tónmi, ktoré porovnávame, sa nachádzajú tri stupne DR.
Všetky kvinty pri odvodení z diatonickej rady (DR) sú čisté (č.5 – vzdialenosť sedem poltónov), avšak pri tónoch h1 – f2, resp. nadol f2 – h1, ide o zmenšenú kvintu (zm.5 – vzdialenosť šesť poltónov), teda sme opäť pri intervale diabolskeho tritonusu (tritonus diabolicus), ktorý vytvárajú intervaly zväčšenej kvarty alebo zmenšenej kvinty, tritonus = tri celé tóny. V notovej osnove sú zapísané všetky pôvodné kvinty:
Príklady čistých kvínt na hmatníku gitary cez dve alebo tri struny (vľavo na priamo susednej strune, vpravo na ďalších susedných strunách):
Zmenšené kvinty (zm.5) na hmatníku gitary (vľavo) sú intervalom vyvolávajúcim veľké napätie. Zmenšená kvinta je zvukovo identická so zväčšenou kvartou. Neskôr, pri akordoch, sa častejšie stretneme aj so zväčšenými kvintami (zv.5 – vzdialenosť ôsmich poltónov, schéma vpravo). Zväčšená kvinta má veľkosť ako malá sexta, ale jej zápis do notovej osnovy (pravopis) a odvodenie sú iné:
Zmenšené a zväčšené kvinty: Zmenšené kvinty – Zväčšené kvinty
Na obrázku sú zobrazené čisté kvinty (5) k základnému tónu „c“ (1).
*
