Akordové značky – čísla
V systéme označovania akordov – akordových značkách plnia čísla úlohu vyjadrenia rôznych intervalov a intervalových zostáv. Intervaly sú presne určené samotnými číslami, alebo sú čísla kombinované s posúvkami či inými znamienkami. Jednoduché čísla – každá akordová značka je symbolicky vyjadrená schémou akordu. Pretože ide o terciový systém, vykazuje akordová značka predovšetkým primu, terciu, kvintu, septimu, nonu, undecimu a tercdecimu. Vyskytuje sa kvarta a sexta o ktorých si povieme neskôr. Ak využijeme číselné značenie intervalov arabskými číslami ako sme používali pri intervaloch, dostaneme číselné označenie pre intervaly nachádzajúce sa v súzvuku – akorde:
Z týchto jednoduchých čísiel sa nepoužíva označenie veľkej a malej tercie a kvinty pretože tvoria kvintakord. Pre rôzne typy kvintakordov sa využíva označenie pomocou značiek alebo skratiek. Kvinta sa označuje, len keď je v akorde iná ako čistá! (zmenšená =5b alebo 5-, alebo zväčšená 5♯ alebo 5+ viď časť znamienka)
Uvedené čísla (7, 9, 11, 13) sa objavia v akordových značkách len vtedy, ak predstavujú druh akordu – akordovú triedu. Vtedy súčasne predstavujú a označujú aj príslušný interval! Takto sa objaví číslica „7“ len v značke septakordu (štvorzvuku) z malou septimou, napr.: C7 = c-e-g-b, pričom interval medzi tónmi „c – b“ je malá septima. Rovnako D7 = d-fis-a-c1, pričom interval medzi „d – c1“ je tiež malá septima.
V značke nonového akordu z veľkou nonou (päťzvuk – nonový akord) sa objaví označenie číslicou „9„ (napr.: C9 = c-e-g-b-d1, pričom tóny „c – d1“ tvoria interval veľkej nony). [protected]
V značke undecimového akordu z čistou undecimou (šesťzvuk – undecimový akord) sa objaví označenie číslicou „11″ (napr.: C11 = c-e-g-b-d1-f1, pričom tóny „c – f1“ tvoria interval čistej undecimy).
V značke tercdecimového akordu z veľkou tercdecimou (sedemzvuk – tercdecimový akord) sa objaví označenie číslicou „13″ (napr.: C13 = c-e-g-b-d1-f1-a1, pričom tóny „c – a1“ tvoria interval veľkej tercdecimy).
Číslice 7, 9, 11 a 13 vyjadrujú okrem najväčšieho intervalu v akorde aj druh akordu – akordovú triedu. Z toho vyplýva, že ak bude v niektorom nonovom akorde aj malá septima, napr.: c-e-g-b-d1, nebudeme takýto akord zložito označovať C9/7 ale len C9. Tiež ak undecimový akord obsahuje malú septimu a veľkú nonu (napr.: c-e-g-b-d1-f1), nebudeme ho označovať C11/9/7 ale len C11. Rovnako tercdecimový akord obsahuje malú septimu, veľkú nonu a čistú undecimu (napr.: c-e-g-b-d1-f1-a1), nebudeme ho označovať C13/11/9/7 ale len C13. Čísla za písmenovým označením môžu nasledovať za sebou alebo pod sebou alebo v kombinácii z rôznymi značkami alebo skratkami.
System akordových značiek disponuje ešte dvomi jednoduchými číslami „4„ (čistá kvarta) a „6„ (veľká sexta). Ide o dva intervaly tzv. „neterciových akordov„, ktoré sú v bežnej harmonizácii často používané najmä ako náhrady tercie (kvarta) a kvinty (sexta). U sexty ide niekedy aj o obhohatenie akordu, keď celý kvintakord obsahuje navyše ešte aj sextu, napr.: C6 = c-e-g-a alebo: Cmi6 = c-es-g-a. V týchto prípadoch sa ale nejedná o septakord – akordovú triedu, aj keď akord obsahuje štyri tóny. Ide o obohatený kvintakord, nakoľko štvorzvuk by bol septakordom (akordovou triedou) až keby obsahoval interval niektorej septimy.
V prípadoch kedy sa nejaký interval nahradzuje iným susedným sa používa skratka sus. Tak napríklad akord C4sus sa skladá z tónov: c-f-g, kde je tercia „e“ nahradená kvartou „f“. Takýto akord nemá tónorod, lebo neobsahuje terciu – nevieme určiť jeho pohlavie. Určiť by sme ho mohli v spojitosťi z predchádzajúcim a nasledujúcim akordom. Akordy kde je použitá kvarta namiesto tercie sú časté, naopak akordy, ktoré by boli obohatené o kvartu, tj. obsahujú ako terciu tak aj kvartu sú v bežnej praxi menej časté, skôr vôbec. Tiež v prípade nahradenia kvinty sextou napr.: C6sus = c-e-a, kde je kvinta „g“ nahradená sextou „a“ by sa vlastne jednalo o prvý obrat kvintakordu Ami.
Akordy z pridanou sextou (napr.:C6, Cmi6) alebo nahradenou terciou (napr.: C4, D4) získali veľkú obľubu. Postavenie akordov „4″ a „6″ sa zrovnoprávnilo z ostatnými akordickými tónmi aj keď netvoria akordovú triedu. Dôležité je si uvedomiť, či ide o nahradenie nejakého intervalu (použijeme v značke sus) alebo interval len pridáme: C6sus = c-e-a (= 1. obrat Ami), C6 = c-e-g-a. Praktický dôsledok toho je ten, že ak sa v akorde objaví sexta, musí sa bezpodmienečne objaviť aj v akordovej značke! Napríklad akord: C9/6 = c-e-g-a-b-d1. Alebo: C9/6sus = c-e-a-b-d1. Takýto akord obsahuje automaticky malú septimu „b„. S pridanou alebo nahradenou (sus) sextou sa v tomto akorde normálne nepočíta a preto v akordovej značke musí byť sexta (alebo kvarta) označená! Tiež musí byť jasné či sexta (kvarta) nahradzuje alebo doplňuje akord (použitie skratky sus).
Pri štvorke (4) ide v podstate skoro vždy o nahradenie tercie, alebo o undecimu prenesenú o oktávu nižšie. Často sa používa striedanie durového kvintakordu z kvintakordom kde je tercia nahradená kvartou napr.: D – D4 – D. Niekedy sa takto používa aj náhrada tercie sekundou a akord sa označuje číslom „2″. C2 = c-d-g (sekunda „d“ nahrádza terciu – tón „e“), D2= d-e-a (sekunda „e“ nahrádza terciu – tón „fis“),. Alebo sa používa akordový sled napr.: D – D4 – D – D2 …. atď
Zapamätajme si:
– čísla sa píšu za písmená označujúce akordy, pričom písmeno označuje aj základný tón akordu
– akord označený vyššou akordovou triedou napr.: C13 má automaticky daný obsah čistej undecimy (11), veľkej nony (9) a malej septimy (7). Toto platí aj u nižších tried napr.: C11 automaticky zohľadňuje obsah veľkej nony (9) a malej septimy (7) a tiež napr. u C9, kde automaticky zohľadňujeme obsah malej septimy (7).
– jedine v prípade, že tieto akordy obsahujú iný interval ako malú septimu, resp. veľkú nonu alebo čistú undecimu, potom takýto interval označujeme (viď skratky, posuvky a znamienka).
– pre označenie sexty používame číslo 6, ak je ku kvintakordu pridaná. Ak táto nahradzuje kvintu akordu použijeme k označeniu 6 aj skratku sus.
– pri použití intervalu čistej kvarty (4) alebo veľkej sekundy (2) ide väčšinou o nahradenie tercie v akorde a potom musíme použiť skratku sus.
– k ďalšiemu spresneniu akordov a ich intervalovej skladby používame doplnkové označenie posuvkou (krížik ♯, alebo „béčko – ♭“) alebo skratkou (napr. sus) alebo iné znamienka – viď ďalej.
*
Ďalšie témy k akordovým značkám:
*
[/protected]
