Harmonizácia – tvorba septakordov
Septakordy sú z hľadiska klasickej harmónie dizonanciami. Medzi dizonantné kvintakordy patrí zmenšený a zväčšený kvintakord. Tie boli kvintakordy vedľajšie. Podobne ako u kvintakordov, aj septakordy sa rozdeľujú na hlavné a vedľajšie. Hlavné septakordy vzniknú kombináciou tónov kvintakordu subdominanty a dominanty. Ide o tieto hlavné septakordy:
1. DOMINANTNÝ SEPTAKORD
2. SEPTAKORD II. STUPŇA
3. SEPTAKORD VII. STUPŃA
Hlavné septakordy teda vzniknú kombináciou subdominantného a dominantného kvintakordu. Uvedieme si príklad v G dur: subdominanta je C dur (c -e – g), dominanta je D dur (d – fis – a). Kombináciou týchto dvoch kvintakordov (v každej tónine) získame hlavné septakordy – pozri schému tabuľku nižšie:
Rozvádzanie septakordov
Každý septakord (ktorú spôsobuje septima v akorde) je z hľadiska klasickej harmónie dizonancia (napätie) a preto by tieto akordy mali byť rozvedené do konsonancie (kľudu). Okrem toho hlavné septakordy v sebe obsahujú charakteristický interval „zmenšenej kvinty„. Preto sa týmto septakordom hovorí „charakteristické dizonancie„:
Dominantný septakord v tónine G dur je D dur = d – fis – a – c1, zmenšená kvinta je medzi tónmi „fis – c1„.
Septakord II.stupňa v tónine G mol je Ami7/5b = a – c1 – es1 – g1, zmenšená kvinta je medzi tónmi „a – es1„.
Septakord VII.stupňa v tónine G dur je Fdim = fis – a – c1 – e1, zmenšená kvinta je medzi tónmi „fis – c1„.
Septakord VII.stupňa v G mol je F#mi7/5b = fis – a – c1 – es1, dve zmenšené kvinty medzi tónmi „fis – c1“ „a – es“.