|

Harmonizácia – spájanie akordov

Dôležitým faktorom v prístupe pri spojovaní akordov je ich vzájomná príbuznosť. Príbuzné akordy (ja ich nazývam rodina) sú tie, ktoré majú jeden alebo viac spoločných tónov. Podľa počtu spoločných tónov rozoznávame akordy terciovej príbuznosti alebo kvintovej príbuznosti. V ukážžke začiatku melódie piesne „“Prídi ty ššuhajko ráno k nám“ (nižšie noty vpravo)” neboli hlavné harmonické funkcie použžité v základných tvaroch, ale v ich obratoch. Harmonicky boli pospájané tak, aby tóny melódie boli vo vrchnom hlase. To znamená, že kvintakordy v priebehu harmonizácie na seba podľa určitých pravidiel nadväzujú, čižže spájajú sa.

Príbuznosť durových kvintakordov

Terciová príbuznosť

Terciová príbuznosť -– základné tóny kvintakordu sú od seba vzdialené o terciu smerom hore alebo dole a majú dva spoločné tóny (spoločné tóny sú vyznačené oblúčikom). Na obrázku nižšie 1-takt: I.stupeň C dur (c1 – e1 g1) a III.stupeň Emi (e1 g1 – h1) – spoločné tóny „e1“ „g1„. Druhý takt podobná situácia, akordy II. a IV. stupňa Dmi – F dur, spoločné dva tóny „f1“ „a1„. Tretí takt: C dur – Ami, štvrtý takt: Hmi5b – G dur, ktoré tóny to sú si skúste nájsť.

Kvintová príbuznosť

Kvintová príbuznosť -– základné tóny kvintakordu sú od seba vzdialené o kvintu hore alebo dole a majú 1 spoločný tón. Na obrázku nižšie 1-takt: I.stupeň Cmi (c1 – es1 – g1) a V.stupeň Emi (g1 – h1 – d2) – spoločný tón „g1„. Druhý takt podobná situácia, akordy II. a VI. stupeň Dmi – Ami, spoločný tón „a1„. V štvťom takte je spoločný tón „es1“ a v štvrtom takte je spoločný tón „f1

 

Nepríbuzné akordy

Nepríbuzné akordynemajú spoločný tón – základné tóny kvintakordu sú od seba vzdialené o sekundu smerom hore alebo dole. Ide v podstate o susediace akordy v rámci zharmonizovaniej stupnice.


Z hlavných harmonických funkcií sú príbuzné:

I.- IV. (Tonika -Subdominanta) -– majú jeden spoločný tón

I.- V. (Tonika – Dominanta) -– majú jeden spoločný tón

nepríbuzné: IV.-V.(Subdominanta – Dominanta) –- nemajú žiaden spoločný tón.


Prísne a voľné spájanie príbuzných akordov

Prísne spájanie

Príbuzné akordy spájame prísne tak, že spoločný tón v tom istom hlase zadržžíme. Pri prísnom spájaní sa akordy od seba líšiša obratom. V nasledujúcich príkladoch ide o prísne spájanie hlavných harmonických funkcií od toniky v základnom tvare a od jej obratov (z cvičných dôvodov je označený zadržžaný spoločný tón ligatúrovou značkou).

Voľne spájanie

Charakteristickým znakom voľného spájania príbuzných kvintakordov je, žže sa spoločný tón nezadržžiava. Pozornosť sa venuje citlivému tónu (7. stupeň, hlavne vo vrchnom hlase), ktorý smeruje vžždy hore k tonickej prime. Voľne spájame tiežž akordy toho istého stupňa, keď je v melódii rozklad kvintakordu alebo dva príbuzné akordy, ak si to pohyb melódie vyžžaduje. Ukᾞky na obrázku nižšie – harmonizácie melódií piesní v trojhlasnej úprave dokumentujú prísne a voľné spájanie príbuzných akordov.

Upozornenie: V rámci jedného taktu sa tá istá harmonická funkcia znova nevypisuje. Jej opakovanie sa vyznačí krátkou vodorovnou čiarkou.

Spájanie nepríbuzných akordov

Nepríbuzné akordy nemajú spoločný tón, preto ich spájame voľne. Z hlavných harmonických funkcií ide o subdominantu a dominantu – IV. a V. stupeň. Tieto akordy spájame tak, aby bol aspoň jeden z nich alebo obidva v obrate. Je potrebné sa vyhnúť súbežžným postupom kvintakordov v intervaloch čistej kvinty (spájaniu kvintakordov v základnom tvare), lebo znejú prázdno. Navyšše tento postup sa z hľadiska klasickej harmónie považuje za chybný.

 

 

Opačný spoj (V.-IV. st.) sa v klasickej hudbe takmer nepoužžíva, pretožže subdominanta po dominante zoslabuje funkčné napätie dominanty, ktorá smeruje k tonike. Avšak v svete dnešnej rozmanitej hudby ani toto nie je vínimka, hlavne vpopulárnej hudbe takéto postupy nachádzame.

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.