Mandolína – prirodzená pentatonika – prstoklady
V tejto téme si ukážeme na príklade prirodzenej pentatoniky ako si najlepšie naštudovať stupnice nie len s pohľadu teórie ale hlavne ich identifikáciu na hmatníku mandolíny (rozloženie tónov na hmatníku) a ich následná zonácia – prstoklady. Pri prstokladoch neuvádzam presne doporučené prsty ku každému tónu, vychádzame z logiky uspôsobenia ruky a na dohmatávanie tónov používame štyri prsty ľavej (dohmatovej) ruky.
https://mojagitara.com/prirodzena-pentatonika/
Túto stupnicu som zvolil preto, lebo spĺňa dve hlavné kritéria na začiatok:
– je jednoduchá
– zosobňuje v sebe celú rodinu stupníc
https://mojagitara.com/pentatoniky/
Táto skupina stupníc sa dá odvodiť jednoduchým posunom od nasledujúceho najbližšieho (vyššieho) stupňa):
Na prvom stupni s tónmi c1-d1-e1-g1-a1 je prirodzená pentatonika. Posunutím jej I.stupňa „c1“ o oktávu vyššie d1-e1-g1-a1-c2 vzniká tzv. „pentatonika II.stupňa„, ktorá nemá zavedený iný špecifický názov. Posunutím jej I.stupňa „d1“ opäť o oktávu vyššie e1-g1-a1-c2-d2 vznikne Kaušika.
Ak aj Kaušike presunieme základný tón „e1“ o oktávu vyššie g1-a1-c2-d2-e2 vznikne 5-tónová stupnica Mégha. AK aj jej preložíme I.stupeň o oktávu vyššie a1-c2-d2-e2-g2 vznikne „bluesová pentatonika„, ktorej sa niekedy hovorí aj „bluesová molová pentatonika“, aj keď podľa mňa to nie je celkom správne, lebo úvahy o tónorode sa začali riešiť až u sedemtónových stupníc.
Porovnanie pentatonik od rovnakého tónového základu (C)
Poznámka: Hindola (indická stupnica) je síce pentatonika, ale do tejto rodiny nepatrí – čo vidíte už podľa intervalového zloženia tejto stupnice. Spoločnú „rodinu stupníc“ tvorí päť vyššie uvedených stupníc v tabuľke:
Rozloženie tónov C prirodzenej pentatoniky na hmatníku mandolíny (1 – 12 pražec):
1 – poloha
2 – poloha
3 – poloha
4 – poloha
Ak si poriadne pozriete 1 až 4 polohu tónov v rámci zonácie, tak vidíte, že sa jedná o vymedzenie určitého rozsahu (výseku) hmatníka mandolíny v ktorom sa tóny príslušnej stupnice nachádzajú.
