Rozloženie tónov na hmatníku

Na obrázku nižšie je schématicky znázornený hmatník gitary od 1. po 12. pražec. Arabské číslice označujú príslušné polohy. Horizontálne čiary predstavujú struny, vertikálne čiary zasa pražce. Zvislou hrubou čiarou (naľavo) je označený nultý pražec (sedlo). Tóny zobrazené na hmatníku tvoria vlastne chromatickú (poltónovú) radu.

Krížik (♯) za označením tónu zvyšuje jeho výšku o polovicu tónu, béčko (♭) daný tón o polovicu tónu znižuje. Čierne kruhy a elipsy označujú polohu jednotlivých tónov (nôt) na hmatníku. Nultá poloha je vyjadrená strunami znejúcimi naprázdno (biele štvorce v schéme naľavo) a postupne zľava doprava idú polohy 1 až 12. Na skutočnom hmatníku pokračujú polohy 13. polohou, ktorá je o oktávu vyššou polohou ako 1. poloha. Napr. na strune „E (nota e)“ bude v 13. polohe tón „f (nota f1)“, pretože v 1. polohe je na tejto strune tón „F (nota f)“, atď. Oktáva je interval toho istého tónu preneseného do inej (najbližšej) výšky, napr. e – e1, f1 – f2, atď.

Gitara je transponujúci nástroj a v skutočnosti znie o oktávu nižšie, ako sa píše - to znamená napríklad, že notu "c1" hráme v tretej polohe na strune "A", ale v skutočnosti (výškovo) znie tón "c" viď nižšie dva obrázky.

The guitar is a transposing instrument and actually sounds an octave lower than it is written - this means, for example, that the note "c1" is played in the third position on the "A" string, but it actually sounds (in pitch) the note "c" see the two pictures below.

La guitarra es un instrumento de transposición y en realidad suena una octava más baja de lo que está escrito; esto significa, por ejemplo, que la nota "c1" se toca en la tercera posición en la cuerda "A", pero en realidad suena (en tono) la nota "c" ver las dos imágenes a continuación.

Obrázok nižšie znázorňuje polohu nôt na hmatníku ako ich hráme z notovej osnovy, teda o oktávu vyššie ako v skutočnosti znejú:

Ďalší obrázok zobrazuje tieto noty, ako v skutočnosti znejú. Už z prvého pohľadu na schému je zrejmé, že znejú o oktávu nižšie, ako sa hrajú z notovej osnovy:

Na obrázku nižšie vidíte pod sebou dva virtuálne hmatníky. Na vyššom sú zobrazené diatonické (pôvodné tóny c-d-e-f-g-a-h) a tiež odvodené tóny pomocou krížikov (C# = Cis, D# = Dis … atď). Na nižšom hmatníku sú odvodené tóny zobrazené pomocou béčiek (Cb = Ces, Db = Des … atď).

Všimnite si že pri tónoch „C“ sú zobrazené farebné kotúčiky – červený a oranžový. Červený ukazuje nižšie položené „C“ a oranžový vyššie položené „C“ (céčko vo vyššej oktáve).

Všade, kde vidíte rovnakú farbu sa jedná o rovnako vysoko znejúce tóny, to znamená, že „C“ hrané v 8 polohe na strune basové „E“ znie rovnako ako „C“ hrané v 3 polohe na strune „A“.

Alebo vo vyššej polohe (oktáve – oranžový kotúčik) znejú všetky tri tóny rovnako vysoko: na strune „D“ v 10 polohe,na strune „G“ v 5 polohe a na strune „H“ v 1 polohe.

Z toho vyplýva, že na gitare, na rozdiel od piána (klavíru) dochádza na hmatníku gitary k čiastočnému prekrývaniu tónov, ktoré su k dispozícii – na obrázku červené a oranžové krúžky zprava pri príslušných tónoch.

Na interaktívnom hmatníku vidíte rozloženie tónov (1 – 12 poloha) tak, ako ich budeme používať my.

Náhľad s krížikmi (chromatická 1/2-tónová rada s použitím krížikov):

*

Náhľad rozloženie tónov (1 – 12 poloha) s béčkami (chromatická 1/2-tónová rada s použitím béčiek):

Obidve varianty v jednom obrázku a náhľade:

Gitara patrí medzi tzv. „transponujúce nástroje„. Znamená to, že zahrané tóny znejú v skutočnosti o oktávu nižšie ako sa zapisujú do notovej osnovy. Napríklad, najhrubšia struna znie ako „E„, ale z notovej osnovy sa na nej hrá „e„, na strune „A“ sa hrá z notovej osnovy nota „a“, na strune „d“ sa hrá z notovej osnovy nota „d1“, na strune „g“ sa hrá z notovej osnovy nota „g1“, na strune „h“ sa hrá z notovej osnovy nota h1 a na najtenšej strune „e1“ sa hrá z notovej osnovy nota „e2“.

Symbol X sa používa na označenie struny, prípadne viacerých strún, ktoré sa v rámci zobrazených hmatov nehrajú, resp. nemajú znieť. V interaktívnom hmatníku takéto tóny nie sú označené a neaktívne struny E-A-d-g-h-e1 sú v bielom ovále. Všetky tóny na hmatníku gitary tvoria chromatickú radu, ktorá má od tónu „c“ poltónový sled. Od „c“ po „h“ je to spolu 12 poltónov.

Rozloženie tónov od 1 po 15 polohu krížiky aj béčka:

Základnú (pôvodnú) diatonickú radu tvorí sedem základných (pôvodných) tónov, ktoré zobrazuje nižšie uvedená schéma sledu pôvodných (diatonických) tónov.

Dôležité je vedieť aká vzdialenosť je medzi jednotlivými tónmi (stupňami) pôvodnej základnej diatonickej rady: od 1. stupňa (c) po 2. stupeň (d) je vzdialenosť celý tón (t.j. dva poltóny), od 2. stupňa (d) po 3. stupeň (e) je vzdialenosť opäť celý tón (t.j. dva poltóny). Rovnako je to aj medzi 4. až 5. stupňom (medzi f – g) a 5. až 6. stupňom (medzi g – h).

O polovicu menšie, takzvané poltónové vzdialenosti, sa nachádzajú medzi 3. až 4. stupňom (e – f) a v mieste spojenia dvoch diatonických rád medzi 7. až 8. stupňom (medzi h – c1), pričom 8. stupeň je v podstate zároveň 1. stupňom vo vyššej polohe, atď. Schématicky:

1. stupeň – c, 2. stupeň – d, 3. stupeň – e, 4. stupeň – f, 5. stupeň – g, 6. stupeň – a, 7. stupeň – h, 8. stupeň (1. stupeň vo vyššej polohe) – c1, atď.

Obrázok nižšie znázorňuje polohu diatonickej rady (dohmaty jej tónov) na hmatníku v prvých 12. polohách tak ako znejú. Poznámka: z notovej osnovy však hráme noty o oktávu vyššie – najnižší tón je „e“ a najvyšší na obrázku je „e3“.

V schématickom zobrazení vidíme, že základná diatonická rada obsahuje intervaly poltónové a celotónove (dva poltóny). V základnej polohe (od tónu „C“) obsahuje všetky pôvodné tóny a preto nikde nevidíme použité posuvky – krížiky (#), či béčka (b). Tie využívame až pri transpozícii základnej diatonickej rady (prenesení do inej výšky).

*

Inštruktážne video k téme: „Rozloženie tónov na hmatníku“