Horizontálne rozloženie intervalov na hmatníku gitary

Orientácia na hmatníku je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú by mal gitarista zvládať. My sme sa už tejto problematike venovali v téme: https://mojagitara.com/rozlozenie-tonov-na-hmatniku/ ale v tomto článku sa na túto vec pozrieme aj s iného uhlu pohľadu. Keď zahráme na jednej strune postupne po poltónoch všetky polohy – prázdna struna  – 1 až 12 poloha vieme tu odvodiť všetky základné intervaly. Pri tomto spôsobe veľmi dobre a názorne vidíme o koľko 1/2-tónov je ktorý interval vzdialený od najnižšieho tónu. Pri horizontálnom sledovaní intervalov vyhodnocujeme vzdialenosti na hmatníku na jednej strune v rozsahu hmatníku.

Na obrázku nižšie je príklad na basovej strune „E“, kde najnižší tón „E“ – vľavo, (červené éčko „1“), je čistá prima č.1 a najvyšší tón – úplne vpravo na tejto strune je tón „e“ (v označený E) ktorý je vzdialený od spodného „E“ o „čistú oktávu“, (č.8, 8). Takýto tónový rad by sme si vedeli odvodiť aj na ostatných strunách A, d, g, h, e1. Spolu dostaneme na hmatníku s 24 pražcami celkove 24 x 6 = 144 hmatových polí a ak započítame aj 6 prázdnych strún dostaneme číslo 150. Na hmatníku s 22 pražcami je to 22 x 6 = 132 + 6 prázdnych strún = 138.

Pre takýto pohľad na hmatník gitary použijeme termín: „horizontálne rozloženie intervalov na hmatníku gitary„. Na obrázku nižšie biele šípky smerujú k označeniu príslušných intervalov (pri každom tóne je skratka intervalu ako ľavý horný index, napr.: 2b = malá sekunda, 5b = zmenšená kvinta, 4# = zväčšená kvarta atď), s ktorými sa najčastejšie stretávame.

Na obrázku v čiernom poli nájdete aj označenie intervalov, s akým sa stretnete pri akordových značkách (príklad: tón F# = Fis = veľká sekunda – oproti tónu „E“ a v akorde sa stretneme s označením 2sus – napr.: E2sus = E – Fis – H). Pre značku „mi“ zodpovedá malá tercia (3b), ktorá sa v akorde značí (ak je nad základným tónom) – Emi = E – G – H. Alebo označenie maj7, v tomto prípade Emaj7 = E – Gis – h – Dis (pričom tón „Dis“ je veľká septima (7) ale v akorde sa označuje ako „maj7„.  Pomýliť vás môže aj malá septima. Pokiaľ ako interval je označovaná malá septima „7b“ (napr. tóny E – d), tak takýto akord napr.: E7 = E – Gis – H – d.

Dole vľavo na obrázku je označenie „o oktávu vyššie“ a v riadku vedľa tohoto nápisu sú označené rozšírené intervaly, ktoré označujú akordy vyšších tried (nonové, undecimové, tercdecimové) s ktorými sa najčastejšie stretneme. Znamená to (a zdôrazňuje to aj štvorček pre označením), že to platí v prípade, že daný tón sa nachádza o oktávu vyššie: 9b = malá nona E – f (akord E9b = E – Gis – H – d – f), 9 = veľká nona E – fis (akord E9b = E – Gis – H – d – fis), 11 = čistá undecima E – a (akord E11 = E – Gis – H – d – f – a) atď rovnako v prípadoch 11# a 13, 13b.

Pre základný tón „C“ by situácia vyzerala nasledovne:

Struny sú na gitare ladené v kvartách (E – A, A – d, d – g, h – e1) a výnimku tvoria struny „g – h“ kde sa jedná o veľkú terciu. Hmatník gitary je teda nesymetrický a každý tón (okrem niekoľkých úplne spodných a úplne vrchných) sa na hmatníku opakuje dvakrát, trikrát a niektoré tóny aj 4x. Ak sa lepšie pozriete na obrázok nižšie, tak tón „E“ na 24 pražci na strune basové „E“ sa opakuje dokonca 6x. Obrázok nižšie farebne označuje jednotlivé oktávy na hmatníku gitary:

Z toho vyplýva, že hmatník gitary nie je veľmi prehľadný. A každú frázu alebo motív či krátky break je možné zahrať viacerými spôsobmi. Používaním chromatiky (poltónových posunov) dostávame aj iné základné intervaly, ktorých charakteristika sa hodnotí úplne rovnako, akurát že, tieto tóny nie sú súčasťou  (alebo aspoň jeden z nich nie je súčasťou) základnej diatonickej rady ZDR, napr.: „c – des“, „c – dis“, atď…

*

Pozri si aj toto:

https://mojagitara.com/hmatnik-gitary-polohy-1-az-4/

https://mojagitara.com/hmatnik-gitary-5-az-8-poloha/

https://mojagitara.com/hmatnik-gitary-3-cast-9-az-12-poloha/