Symetria zväčšených kvintakordov
Ak hovoríme o symetrii v hudbe a hudobnej teórii, tak máme na mysli určitu „pravidlenosť“ a „podobnosť„, ktorá potom poskytuje určité možnosti, napr. pri zámene akordov a podobne. V tejto časti si popíšeme symetriu zväčšených kvintakordov, jej princíp a využitie.
*
Symetria zväčšených kvintakordov
Ide o symetriu kvintakordov typu X5♯, pričom „X“ je všeobecné označenie základu akordu (tj. môže tam byť akýkoľvek tón s tónovej rady).
Zväčšený kvintakord sa skladá z dvoch veľkých tercií nad sebou a ak si všimneme, tak oktávu tvoria tri veľké (alebo štyri malé) tercie. Vyššie na hmatníku vidíme príklad, kde je vyobrazený zväčšený kvintakord od tónu „E“, tj: E5♯ s tónmi: E – G♯ – H♯ . Ale aj kvintakordy G♯5♯ (G♯-H♯-E) a H♯5♯ (H♯-E-G♯) obsahujú rovnaké tóny, len majú iný základný tón (primu).
*
V podstate teda existujú len štyri transpozície pre tento akordy, nakoľko potom sa dostávame na veľkú terciu, kde sa tóny opakujú: E5♯ – F5♯ – F♯5♯ (Gb5♯) – G5♯ a potom nasleduje už G♯5♯, ktorý obsahuje rovnaké tóny ako E5♯.
*
