Poloha a rozloha akordov, základný a basový tón
Polohy akordu
Poznáme celkove tri základné polohy kvintakordu.
1/ Kvintová poloha – je to poloha, kedy vonkajšie hlasy zvierajú kvintu. (Samozrejme je tým myslené cez jednu alebo viac oktáv.)
2/ Oktávová poloha – vznikne, keď vonkajšie hlasy zvierajú oktávu (cez 1 alebo viac oktáv)
3/ Terciová poloha – vzniká, keď vonkajšie hlasy zvierajú terciu ( cez 1 alebo viac oktáv).
Pri obratoch kvintakordov vzniknú ďalšie polohy, ktoré nie sú nejako univerzálne pomenované. Keď vonkajšie hlasy zvierajú sextu, ide o sextovú polohu. Nájdeme ju napr. pri sextakorde. Pri tomto obrate nájdeme aj terciovú a oktávovú polohu.
Keď vonkajšie hlasy zvierajú kvartu, nazývame túto polohu ako polohu kvartovú. Túto polohu nájdeme pri kvartsextakorde. Pri tomto obrate vyskytujú aj oktávová a sextová poloha.
Je tomu tak, že pri septakorde dostaneme aj septimovú polohu a ďalej na príkladoch vidíte pri tomto akorde aj terciovú, kvintovú a oktávovú polohu. Tak by sme si to mohli odvodiť aj pri ostatných akordov.
Zhrnutie
Pri určení polohy akordu vždy vychádzame zo vzdialenosti medzi vonkajšími hlasmi (medzi sopránom a basom) a označíme ju číslom základného intervalu, bez ohľadu na ďalší rozsah (vnútornú štruktúru) cez jednu alebo viacej oktáv.
Rozlohy (sadzba) akordu
Podľa vzdialenosti medzi jednotlivými vrchnými hlasmi, čo je soprán, alt a tenor, rozoznávame 3 druhy rozlohy akordov:
1/ Tesná rozloha – tesná rozloha (sadzba) – obrázok nižšie vpravo – vznikne vtedy, keď nie je možné medzi vrchnými tromi hlasmi vložiť žiadny ďalší akordický tón – tón patriaci k tomu istému akordu.
2/ Široká rozloha – široká rozloha (sadzba) – obrázok nižšie v strede – vznikne v tom prípade, keď je možné medzi vrchné tri hlasy vložiť ďalší akordický tón. Túto rozlohu môžeme získať tak, že z tesnej rozlohy dáme prostredný tón – teda alt – o oktávu nižšie.
3/ Zmiešaná rozloha – zmiešaná rozloha (sadzba) – obrázok nižšie vpravo – vznikne, keď medzi jednu dvojicu vrchných hlasov (napr. S a A) je možné vložiť ďalší akordický tón a medzi ďalšie dva tóny (A a T) to nie je možné.
Základný a basový tón
Základný tón je najnižší tón kvintakordu, čiže prima základného tvaru = prvotvaru. Basový tón je najnižší tón akordu. Pri základnom tvare (X) – kvintakorde – je basový tón súčasne základným tónom.
Pri sextakorde (X6) je basový tón o terciu vyššie, než je jeho základný tón.
Pri kvartsextakorde (X46) je basový tón o kvinte vyššie, než jeho základný tón. Tvar – obrat kvintakordu sa v 4hlasej úprave určuje podľa tónu, ktorý je v hlase BAS, nie podľa tvaru akordu vo vrchných troch hlasoch.
Na obrázku nižšie sú uvedené vždy dve dvojice – 2 takty akordu, ktorého základný tón je súčasne basovým tónom, sú to teda kvintakordy – raz v tesnej a raz širokej rozlohe (sadzbe). Nasledujú sú dva takty sextakordov – basový tón nie je základným tónom. Jeden takt v tesnej a jeden v širokej rozlohe (sadzbe). Ďalšia dvojica taktov sú kvartsextakordy, kde basový tón nie je základným tónom. A ako v predchádzajúcich ukážkach jeden takt v tesnej a jeden v širokej rozlohe (sadzbe). Tato kombinácia je zobrazená na každom riadku v inej polohe.
základný a basový tón
Tvar – obrat kvintakordu sa v 4-hlasej úprave určuje podľa tónu, ktorý je v basovom hlase, nie podľa tvaru akordu vo vrchných troch hlasoch. Pokiaľ je v base základný tón, pôjde vždy o kvintakord aj keď sú vrchné hlasy usporiadané do iného obratu. Ak je v base iný ako základný tón, jedná sa o nejaký obrat, aj keď budú vrchných 3 hlasy usporiadané do kvintakordu.)
