IMPROVIZÁCIA
Pod týmto pojmom treba chápať bezprostredné, pohotové vytváranie nových melódií – okamžite a priamo pri hre. Okrem v podstate výnimočnej tzv. „free improvizácie„,kde nie je často udaná ani tónina ani rytmus, ide väčšinou o tzv.“organizovanú improvizáciu„, kde má improvizácia súvislosť s danou témou alebo prinajmenšom prebieha nad viac-menej pevným harmonicko-rytmickým podkladom.
Túto organizovanú improvizáciu môžeme rozdeliť na vertikálnu a horizontálnu. Vyzretý improvizátor, to znamená roky aktívneho hrania, premýšľania vo všetkých súvislostiach a v neposlednom rade aj dobrá znalosť hudobnej teórie, najmä o intervaloch, stupniciach, akordoch, harmonizácii a harmónii.
Výrazové prostriedky hudby
Pri improvizácii musím brať do úvahy všetky výrazové prostriedky hudby vrátane tých vo vnútri nás. Melódia a rytmus sú hlavné, dominujúce a určite nepostrádateľné výrazové prostriedky v svete hudby. Vytvárajú základ pre vnímanie a pochopenie počúvanej skladby a vo veľkej miere ovplyvňujú jej náladu.
Melódia ako dominujúci výrazový prostriedok umožuje pochopiť myšlienku v rôznych hudobných útvaroch usporiadaných v určitom poriadku (motív, fráza, téma, veta, ).
Rytmus člení melódiu v časovom priestore a úzko súvisí s tempom, ktoré ovplyvňuje dĺžku trvania skladby.
Harmónia – dôležitým výrazovým prostriedkom je aj harmónia. Pre výstavbu skladby poskytuje množstvo akordov, čím umožňuje v hudbe dosiahnuť výrazové kontrasty ľubozvučnosti či neľubozvučnosti. Aj v tomto prípade je účinok výraznejší, ak je podporený špecifickou rytmickou štruktúrou a odstupňovaný dynamikou.
Inštrumentácia – dodáva skladbe charakteristický výraz a zvukovú farebnosť. Čím je orchester počtom a obsadením jednotlivých druhov hudobných nástrojov väčší, tým sú aj výrazové možnosti interpretovaných skladieb väčšie a bohatšie, zvukovo je skladba zaujímavejšia a pestrejšia.
Pre pochopene hudobného diela nevedie cesta len poznaním výrazových prostriedkov hudby. Vnoriť sa do jej tajov pomáha predovšetkým vnútorná aktivita a sústredenosť pri počúvaní konkrétnej skladby. Pre vnímanie hudby sú potrebné (vnímanie od nich vo veľkej miere závisí) predchádzajúce skúsenosti, množstvo dojmov, predstáv, poznatkov, návykov, čiže v globále vnútorné dedičstvo životných skúseností. Ide o nasledovné skúsenosti:
- senzorická skúsenosť - skúsenosť zmyslových orgánov
- kinetická alebo motorická skúsenosť - skúsenosť z pohybovej činnosti (technika hry, tanec)
- skúsenosť komunikatívna, skúsenosť z emocionálnych vzťahov, etické a morálne skúsenosti - špeciálna spoločenská skúsenosť
Prax ukázala, že okrem skúseností aj terminológia a znalosť notového písma pomáhajú vzniku priestorových analógií pri vnímaní hudby. Tak ako sa naučíme rozumieť slovám a chápať ich význam, ako si osvojíme prirodzený prízvuk a rytmus reči, tak sa naučíme vnímať hudbu, melódiu, harmóniu. Počúvať hudbu môže každý, ale chápať ju sa musí každý naučiť sám.