|

Improvizačné východiská

Pod týmto pojmom treba chápať bezprostredné, pohotové vytváranie nových melódiíokamžite a priamo pri hre. Okrem v podstate výnimočnej tzv. „free improvizácie„,kde nie je často udaná ani tónina ani rytmus, ide väčšinou o tzv.“organizovanú improvizáciu„, kde improvizácia súvoslosť s danou témou alebo prinajmenšom prebieha nad viac-menej pevným harmonicko-rytmickým podkladom. Túto organizovanú improvizáciu môžeme rozdeliť na vertikálnu a horizontálnu.

Vertikálna improvizácia

Vertikálna improvizáciauprednostňuje viac danú harmonickú schému, improvizujeme teda v užšej väzbe na akordy, dá sa povedať že na každý akord zvlášť v príslušných tóninách jednotlivých akordov. Vertikálne môžeme improvizovať vždy, ak vieme tóny našej improvizácie prispôsobiť tónom, z ktorých sú zložené hrané akordy.

Horizontálna improvizácia

Horizontálna improvizácia – táto uprednostňuje viacej melodické hľadisko a teda momentálne vznikajúcu melódiu vytváranú improvizátorom. Tento typ improvizácie prebieha v jednej tónine a jej väzba na daný sled akordov v doprovode (podkladovej harmónii) je voľnejšia. Horizontálnu improvizáciu môžeme uplatniť hlavne vtedy, ak sú akordy hrané v téme v blízkej príbuznosti alebo sa monotónne opakujú. Akordy v najbližšej príbuznosti sú akordy postavené na jednej stupnici – tzv. „doškálne akordy„.

*

Improvizácia však častokrát využíva aj cudzie tóny, ktoré akordy hrané v téme neobsahujú. Čím menej je spoločných tónov s práve zaznievajúcim akordom (alebo akordami v slede), tým viac je improvizácia vonku – mimo. Ak na to pozeráme s tohto hľadiska môže byť improvizácia vonkajšia alebo vnútorná.

V skutočnosti pri praktickom improvizovaní využívame viac-menej všetky spôsoby, ktoré sa počas našej improvizácie menia a doplňujú. Dobrý improvizátor vie, že by mala byť v každom prípade určitá rovnováha medzi všetkými spôsobmi improvizácie a že prevažovať môže v danom okamihu tá, ktorá má účelne plniť konkrétnu úlohu, cieľ, zámer, predstavu.

Ak chceme dokázať aspoň nejakým spôsobom improvizovať, je potrebná znalosť akordov, stupníc a aspoň základov harmonizácie. Tiež je dobré nazbierať databázu rifov známych gitaristov a tieto viac menej v určitých obmenách aj v praxi používať. Nápady plodia nápady a niekedy stačí momentálny nápad, ktorý je tak dobrý, že často prekvapí aj samotného improvizátora.

Talent, spojený s teoretickými znalosťami a pravidelným cvičením a zdokonaľovaním techniky hry, to je kľúč k získaniu dobrej improvizátorskej rutiny. Pripojme k tomu cítenie (feeling) a otvorené myslenie a sme k najlepšej ceste k úspechu.
*

Na téme sa pracuje…

marianguitar – improvizácia v Blues štýle

marianguitar – improvizácia v Rock štýle

*
*
Ďalšie témy ku kapitole: Improvizačné východiská
*
*

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.