|

IMPROVIZÁCIA

Pod týmto pojmom treba chápať bezprostredné, pohotové vytváranie nových melódií okamžite a priamo pri hre. Okrem v podstate výnimočnej tzv. „free improvizácie„,kde nie je často udaná ani tónina ani rytmus, ide väčšinou o tzv.“organizovanú improvizáciu„, kde improvizácia súvislosť s danou témou alebo prinajmenšom prebieha nad viac-menej pevným harmonicko-rytmickým podkladom.

Túto organizovanú improvizáciu môžeme rozdeliť na vertikálnu a horizontálnu. Vyzretý improvizátor, to znamená roky aktívneho hrania, premýšľania vo všetkých súvislostiach a v neposlednom rade aj dobrá znalosť hudobnej teórie, najmä o intervaloch, stupniciach, akordoch, harmonizácii a harmónii.

Výrazové prostriedky hudby

Pri improvizácii musím brať do úvahy všetky výrazové prostriedky hudby vrátane tých vo vnútri nás. Melódia a rytmus sú hlavné, dominujúce a určite nepostrádateľné výrazové prostriedky v svete hudby. Vytvárajú základ pre vnímanie a pochopenie počúvanej skladby a vo veľkej miere ovplyvňujú jej náladu.

Melódia ako dominujúci výrazový prostriedok umožžuje pochopiť myššlienku v rôznych hudobných útvaroch usporiadaných v určitom poriadku (motív, fráza, téma, veta, …).

Rytmus člení melódiu v časovom priestore a úzko súvisí s tempom, ktoré ovplyvňuje d從ku trvania skladby.

Harmónia – dôležitým výrazovým prostriedkom je aj harmónia. Pre výstavbu skladby poskytuje množžstvo akordov, čím umožžňuje v hudbe dosiahnuť výrazové kontrasty ľubozvučnosti či neľubozvučnosti. Aj v tomto prípade je účinok výraznejšší, ak je podporený ššpecifickou rytmickou šštruktúrou a odstupňovaný dynamikou.

Inšštrumentácia – dodáva skladbe charakteristický výraz a zvukovú farebnosť. Čím je orchester počtom a obsadením jednotlivých druhov hudobných nástrojov vä蹚í, tým sú aj výrazové možžnosti interpretovaných skladieb väčšie a bohatššie, zvukovo je skladba zaujímavejššia a pestrejššia.

Pre pochopene hudobného diela nevedie cesta len poznaním výrazových prostriedkov hudby. Vnoriť sa do jej tajov pomáha predovššetkým vnútorná aktivita a sústredenosť pri počúvaní konkrétnej skladby. Pre vnímanie hudby sú potrebné (vnímanie od nich vo veľkej miere závisí) predchádzajúce skúsenosti, množžstvo dojmov, predstáv, poznatkov, návykov, čiže v šglobále vnútorné dedičstvo žživotných skúseností. Ide o nasledovné skúsenosti:

  • senzorická skúsenosť -– skúsenosť zmyslových orgánov
  • kinetická alebo motorická skúsenosť –- skúsenosť z pohybovej činnosti (technika hry, tanec)
  • skúsenosť komunikatívna, skúsenosť z emocionálnych vzťahov, etické a morálne skúsenosti –- ššpeciálna spoločenská skúsenosť

Prax ukázala, žže okrem skúseností aj terminológia a znalosť notového písma pomáhajú vzniku priestorových analógií pri vnímaní hudby. Tak ako sa naučíme rozumieť slovám a chápať ich význam, ako si osvojíme prirodzený prízvuk a rytmus reči, tak sa naučíme vnímať hudbu, melódiu, harmóniu. … „Počúvať hudbu môžže kažždý, ale chápať ju sa musí každý naučiť sám.

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.