Tempo a tempové označenia
Tempo – je základná prednesová rýchlosť skladby, cvičenia, frázy, či motívu. Tempo sa najčastejšie vyjadruje počtom štvrťových nôt za minútu. Rýchlosť tempa je závislá od dĺžky tejto základnej notovej hodnoty. Takto môže mať štvrťová nota rôznu skutočnú (reálnu) dĺžku.
Tempo (taliansky = čas) v hudbe označuje rýchlosť striedania jednotlivých dôb za určitú časovú jednotku (obyčajne za minútu). Tempo určujeme:
a) absolútne – úplne presným udaním počtu dôb za minútu
b) relatívne – medzinárodne platnými talianskymi výrazmi
Na presné určenie tempa používame buď elektronický alebo mechanický metronóm. Mechanický metronóm je v podstate hodinový stroj s kyvadlom, na ktorom je umiestnené posuvné závažie. Na číselnej stupnici pod kyvadlom sú uvedené hodnoty, ktoré zodpovedajú jednotlivým tempovým označeniam. Posúvaním závažia smerom hore alebo dole nastavíme rýchlosť pohybu kyvadla. Tento mechanický časomerač na presné určenie hudobného tempa zostrojil v roku 1816 viedenský mechanik J. N. Mälzel (17721838), preto sa používa termín Mälzlov metronóm (skratka M.M.).
Ak označí skladateľ tempo skladby (na začiatku) napríklad M.M. (štvrťová nota) = 88, znamená to, že na minútu pripadá 88 štvrových nôt. M.M. (osminová nota) = 132 zase udáva 132 osminových nôt za minútu.
Metronóm sa často používa aj pri štúdiu technických cvičení na hudobnom nástroji. Slúži hudobníkovi aby získal rovnomerný pohyb a presnosť techniky hry.
Pri prednesových skladbách sa používa metronóm len na orientáciu a kontrolu uvedeného tempa. Počas interpretácie sa nepoužíva, lebo prednesové skladby si vyžadujú aj drobné odchýlky od presného tempa a navyše vláčnosť pohybu jednotlivých fráz. Odchýlky živej hudby od presného dopadu dôb metronómu sa nazývajú agogika. Agogické zmeny nesmú narušiť štýl a rytmickú štruktúru skladby. Ak chce skladateľ osobitne naznačiť rytmickú voľnosť v podaní skladby, napíše rubato (tal.) voľný tempovo a výrazovo sa meniaci prednes.
Tempá sa prakticky aj teoreticky delia na pomalé, stredné (mierne) a rýchle. Hranice medzi týmito oblasťami nie sú jednoznačné. Zaradenie konkrétneho tempa do príslušnej oblasti závisí od rôznych podmienok. V minulosti bola kritériom hodnotenia rýchlosti metrického pohybu frekvencia ľudského tepu. Spájanie temp v hudbe s tempom srdcovej činnosti sa vyskytuje aj v súčasných učebniciach teórie hudby.
Prehľad základných tempových označení je uvedené v tabuľke:
Uvedené označenia sa ete spresňujú doplňujúcimi výrazmi: assai = značne, molto = veľmi, più = viac, meno = menej, poco (poko) = trochu. Postupné, plynulé zmeny sa predpisujú výrazmi: accelerando (ače-), stringendo (-džendo) zrýchľovať, ritardando, ritenuto, rallentando = spomaľovať a platia až do pokynu a tempo alebo Tempo primo, čo znamená pôvodné, počiatočné tempo.
