|

Dynamika a dynamické znamienka

Ak by bola hra (prednes skladby – hoci plný tónov a rytmických nápadov a všeličoho iného) stále v rovnakej intenzite – sile (hlasitosti), bola by to nuda a muzike by chýbal určitý rozmer a plasticita. Používaním dynamických prvkov dokážeme skladbu veľmi oživiť. Dynamika (gr.dynamis =– sila) sa v hudbe zaoberá silou jednotlivých tónov a jej zmenami.

Zaujimavého a pôsobivého prednesu skladby je možné dosiahnúť okrem iných významných prvkov aj dynamickými zmenami pri hre. Slúžžia na vyjadrenie zvukového kontrastu, prípadne na vyjadrenie rôznych nálad, ako aj celkového výrazu a vyznenia skladby.

Na označenie rôznych stupňov (intenzity) dynamiky v hudbe sa použžívajú zaužívané talianske názvoslovie a skratky:

Ak chce skladateľ upozorniť na skutočne presné dodržžiavanie prísluššného dynamického stupňa, použžije slovo sempre (stále) v spojení s ktoroukoľvek dynamickou značkou. Postupné – plynulé zmeny dynamiky sú označované graficky alebo slovom:

Uvedené výrazy sú spresňované ďalššími doplňujúcimi výrazmi: poco, molto, più, meno (ktoré poznáme z kapitoly  tempo) sempre –- stále, sempre forte -– stále silno, poco a poco crescendo –- pomaly postupne zosilňovať, poco a poco diminuendo -– pomaly postupne zoslabovať.

Pre náhle dynamické zmeny sa v hudbe použžíva výraz „subito” = ihneď, subito f -– ihneď silno, subito p -– ihneď slabo. Prízvuk (akcent) jedného tónu alebo akordu sa označuje týmito grafickými značkami:

Na dosiahnutie technicky správneho citlivého prednesu skladby nestačí len správne si zvoliť tempo, dynamiku, znalosť a reššpektovanie rôznych skratiek a značiek notového písma. Potrebné sú aj ďalššie pojmy a pokyny, vyjadrené buď značkami alebo talianskymi výrazmi, a tiežž istý estetický cit pre agogiku a frázovanie. Frázu tvorí melodicko-rytmický ucelený úryvok (skupina tónov), ktorá sa označuje spravidla frázovacím oblúčikom. Frázovanie znamená muzikálny prednes frázy, pri ktorom sa uplatoňuje rovnako agogika aj dynamika.

Legato – je spôsob tvorby tónov, ktoré na seba plynulo nadväzujú. V notovej osnove sa zapisuje (noty sa spájajú) oblúkom. Na gitare hráme legato príklepmi a uvoľneniami ľavej a pravej ruky.

Staccato – (čítaj „stakáto“) je spôsob hry, technika hry, kedy tóny od seba navzájom výrazne oddeľujeme. Je opakom legáta. Takto zahrané tóny sú krátke a úsečné. V notovej osnove sa staccato označuje bodkou nad alebo pod hlavičkou noty. Na gitare hráme staccato väčšinou tlmenou (tzv. MUTE) technikou.

Tenuto – označujeme ním noty pri ktorých je potrebné veľmi presne dodržať ich dĺžkovú hodnotu. Takéto noty zapisujeme do notovej osnovy s vodorovnou čiarkou nad alebo pod hlavičkou noty. Od ostatných sa líšia tým, že sú o čosi viac zdôraznené.

Akcentje prízvuková značka. Už tenuto je najmenšou prízvukovou značkou. Akcent alebo aj dôraz má dve základné hodnoty. Označenie niektorých techník hry v notovej osnove ukazuje nasledujúci obrázok:

Glissando –- skĺznutie z jedného tónu na druhý vyšší alebo nižšížší. Výšška tónu sa postupne plynulo mení, ažž dosiahne výššku druhého tónu. Gtaristi obľubujú sklzy rôznych typov – viď gitarovú techniku „sklz“. Označuje sa čiarkou alebo vlnovkou spájajúcou dve noty rôznej výššky:

Parlando -– hovorene =– spev na spôsob hovorenej reči. Niekedy sa „melódia” takého spevu zapisuje namiesto nôt značkou v tvare tlačeného písmena „ „x“” s nožžičkou prípadne aj zástavkou a znamená len približžnú výššku tónov.

alebo:

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.