Rytmus a rytmické cítenie
Rytmus – pravidelné striedanie rôznych fáz určitého deja nie je len doménou hudby ale je súčasťou napríklad aj prírodných javov, biologických pochodov (tlkot srdca, dýchanie). Môžeme teda povedať, že rytmus označuje rôzne druhy pohybu, ktorý je organizovaný v časovej postupnosti a úzko súvisí s tempom.
Tempo – je základná prednesová rýchlosť skladby, cvičenia, frázy, či motívu. Tempo sa najčastejšie vyjadruje počtom štvrťových nôt za minútu. Rýchlosť tempa je závislá od dĺžky tejto základnej notovej hodnoty. Takto môže mať štvrťová nota rôznu skutočnú (reálnu) dĺžku.
Pod pojmom hudobný rytmus sa rozumie vnútorné členenie metrických jednotiek taktov (čo je takt – pozri tu). Jednoducho povedané, je to striedanie tónov rôznej dĺžky a rozličného prízvuku organizovaného na báze rytmickej a metrickej pulzácie. Rytmickú pulzáciu chápeme ako sled rovnakých, pravidelne sa opakujúcich úsekov dôb, ktoré tvoria základ časového priebehu hudby.
Metrická pulzácia je rytmický pohyb založený na zákonitom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb. Metrickú pulzáciu ako základ prežívania metra ovplyvňuje tempo, dĺžky tónov a ich vzťahy ako aj akordická výstavba.
Schopnosť vnímania a prežívania emocionálneho výrazu časového priebehu hudby (rytmu, metra, pulzácie) a vlastnou motorikou (pohybom ho precítiť a reagovať naň) nazývame rytmickým cítením. Keďže hudobný rytmus ako pojem širšieho významu prebieha na báze rytmickej a metrickej pulzácie súčasne, ujal sa v hudbe priliehavejší termín - hudobný metrorytmus.
Priebeh hudobného metrorytmu je vyjadrený nasledujúcou schémou, v ktorej úsečka ( /\—\) ako časový úsek predstavuje jednu dobu (v uvedenej schéme je to štvrová nota). tvrová nota ako hodnota jednej doby teda s týmto časovým úsekom súhlasí. Keď si pozorne všimnete ostatné úseky, zistíte, že počas jednej doby sa môže vystriedať viac tónov menšej hodnoty, prípadne dĺžka tónu môže presahovať trvanie jednej doby. Na označenie prízvučnej a neprízvučnej doby sú použité značky: > = prízvučná doba, oblúčik = neprízvučná doba.
Takt a taktové predznačenie
Takt je základnou jednotkou pravidelného striedania prízvučných a neprízvučných dôb. Prízvučnou - ťažkou dobou je vždy prvá doba v takte. Takty oddeľujeme taktovými čiarami. Dvojitú taktovú čiaru používame na konci skladby alebo na ukončenie jej určitej časti ale ak máme na to iný dôležitý dôvod.
Takt určíme na začiatku piesne alebo hudobnej skladby zlomkom (bez zlomkovej čiary). Čitateľ - vrchné číslo udáva počet dôb v takte a menovateľ - spodné číslo, určuje hodnotu noty, ktorá pripadá na jednu dobu = koľko / čoho.
Toto označenie taktu voláme taktové predznačenie a píšeme ho za príslušným kľúčom a predznamenaním tóniny.
Všimnite si taktové predznačenie a priebeh hudobného metrorytmu na príklade piesne Vstávaj Hanzo hore a ako taktujeme dvojdobý takt.
Keď sa v skladbe pravidelne striedajú dva druhy taktov, napíšeme na začiatok dvojité taktové predznačenie:
Pre bližšie informácie k téme „takt“ – „takty“ si pozri túto tému:
