Enharmonická zámena

S týmto pojmom sme sa už v mojej gitarovej škole stretli -tu (v článku úplne dole): https://mojagitara.com/ton-a-jeho-vlastnosti/ no enharmonické nemusia byť len tóny ale aj akordy.

*

Enharmonické tóny

Tóny zapisujeme do notovej osnovy pomocou nôt, kde svojim tvarom a polohou v spojitosti s inými doplnkami vyjadrujú vlastnosti tónov. Pomocou posuviek (krížika “♯” – zvyšuje o poltón, béčka „♭“ – znižuje o poltón) a kľúča s predznamenaním tvoríme ich „pravopis“. Sú tóny, ktoré rovnako znejú, ale odlišujú sa pravopisom – zápisom do notovej osnovy. Potom sa môže stať, že rôzne zapísané noty (tóny) znejú rovnako, napr.: cis – des (c♯ – d♭), alebo eis – f (e♯ – f), his – c (h♯ – c), fes – e (f♭ – e), fis – ges (f♯ – g♭) atď.

Nástupom chromatiky dochádza k poltónovému deleniu oktáv a tým aj k pozmeňovaniu tónov diatonickej rady (c-d-e-f-g-a-h). Posuvkami sa tieto základné tóny menia a pritom dochádza aj k tomu, že sa niektoré tóny rôzne píšu, ale rovnako znejú. Pripojená schéma (zobrazenie na klaviatúre) dokresľuje obraz o enharmonických tónoch v rámci oktávy:

*Z toho vyplýva, že keď sme napríklad v tónine F dur (tóny: f-g-a-b-c-e) nepoužijeme na tón „b“ názov „ais“ na IV.stupni stupnice, lebo „ais“ by správne znamenal interval „zväčšenej tercie“ f – ais (čo v praxi neexistuje). Alebo v tónine D dur (d-e-fis-g-a-h-cis) nepoužijeme namiesto „fis“ názov „ges“ a tiež nepoužijeme namiesto „cis“ „des„. takýchto príkladov si vieme uviesť veľa. Proste v krížikových stupniciach používajme krížiky a v béčkových béčka. Kažždý tón v rámci oktávy môžžeme enharmonicky zapísať troma spôsobmi. Výnimku tvorí len gis-as.

Zakladna-diatonicka-rada-a-jej-transpozicie-po-kvintach-nahor/

Transpozicie-diatonickej-dur-ionsky-modus-po-kvintach-nahor/

Zakladna-diatonicka-rada-a-jej-transpozicie-po-kvartach-nahor/

*

Enharmonické akordy