Mimotonálne akordy a vybočenie z tonálneho centra
Mimotonálne akordy
Na oživenie harmonizácie tonálnych melódií sa používajú tiež mimotonálne akordy (obsahujú jeden alebo dva nedokálne tóny). Typickým znakom týchto akordov je, že tieto akordy nepatria do danej tóniny. Nazývame ich preto mimotonálnymi akordami. Majú však určitý funkčný vzťah k doškálnym kvintakordom okrem kvintakordu I. stupňa.
Z mimotonálnych akordov sú najviac využívané mimotonálne dominanty. Vzťahujú sa a smerujú najčastejie k tonálnej dominante, teda k V. stupňu, k tonálnemu II. a VI. stupňu. Mimotonálnu dominantu od tonálnej odlíšime tak, že ju pri označení píšeme do zátvoriek (V.). Vimnime si uplatnenie vedľajích stupňov a mimotonálnej dominanty pri harmonizácii ľudovej piesne Spievaje si, spievaj v úprave T. Liptáka.
Vybočenie z tonálneho centra
Pod pojmom vybočenie z tonálneho centra rozumieme prechod harmonickej štruktúry melódie z pôvodnej tóniny do tóniny inej. Výrazným poznávacím znakom prechodu melódie do inej tóniny býva opakovanie časti piesne (hudobnej vety) o terciu vyššie (z molovej tóniny do paralelnej durovej) alebo o kvintu vyššie (pri modulácii do dominantnej tóniny).
Pôvodné melódie najčastejie vybočia do tóniny: dominantnej (napr. z C dur do G dur ) paralelnej (C dur a mol alebo opačne) rovnomennej (C dur c mol).
Zmena tóniny sa môže uskutočniť buď plynule (postupne) – moduláciou alebo náhle - tóninovým skokom (bezprostredným nástupom toniky novej tóniny). Pri harmonizácií ľudových piesní sa najčastejie stretávame s neúplnou moduláciou, tzv. vybočením, pri ktorom sa nová tónina neukončí harmonickým záverom, ale iba naznačí niekoľkými mimotonálnymi akordami a vracia sa do pôvodnej tóniny.
Náhlu zmenu tóniny tóninovým skokom si dobre pozrite na troch nižšie uvedených ukážkach. Pre ľahšie pochopenie princípu vybočenia sú pod melódiou uvedené len hlavné harmonické funkcie a zmena tóniny je vyznačená jej názvom.
Pre doplnenie problematiky si pozri aj tento článok: https://mojagitara.com/mimotonalne-dominanty/
One Comment