Harmónia – nádstavbové tóny – tenzie – avoidy

V klasickej harmónii je ako základný súzvuk považovaný kvintakord. V jazzovej harmónii je ako základný akord považovaný septakord. Štyri tóny septakordu sú nazývané akordické tóny. Všetky septakordy môžeme ešte ďalej obohatiť, keď k nim pridáme ďalšie tóny v intervaloch tercie. Tieto tóny sa nazývajú nadstavbové tóny = TENZIA.

Tercií môžeme pridať viac, takže z pôvodného septakordu, čo je štvorzvuk, môžeme mať päťzvuk = nónové akordy, ďalej šesťzvuk ktorý vytvorí undecimový akord, a sedemzvuky, čo sú tercdecimové akordy. Prízvukujem, že ďalšie tóny pridávame v terciách. Tým, že pridávame k septakordu ďalšie tóny, tak sa dostávame do ďalšej vyššej oktávy.

Ak sa tieto nadstavbové tóny objavujú v melódii, pomenúvame ich ako MELODICKÁ TENZIA. Keď je nadstavbový tón súčasťou akordu ako vnútorný hlas, nazývame ho ako HARMONICKÁ TENZIA.

Všeobecne povedané TENZIA nemení charakter akordov a jeho funkčnosť. Sú len logickým rozšírením akordu o dané nadstavbové tóny (v intervale tercií). Stále musíme dodržiavať charakter v súzvuku. To znamená ak bol septakord durový alebo mollový alebo dominantný, musí aj po pridaní TENZIE mať rovnaký charakter. Ideálne sú tóny o veľkú nonu. Ale pozor na interval malej nóny, pretože tento interval je disonantný.

Jediný akord, kde malá nóna pasuje ako tenzia, je dominantný septakord, pretože táto disonancia tiahne do rozvodu a preto je treba rozviesť dominantu do tóniky alebo iných akordov, ktoré vedú disonanciu do konzonancie.
 
U iných akordov sú intervaly malé nóny nevhodné a nazývajú sa AVOIDY. Tieto tóny nie sú vhodné na použitie melodiky alebo harmónie kvôli ich disonancii. A navyše narúšajú funkčnosť a čistotu akordického súzvuku. Tieto „nevhodné“ tóny malé nóny – avoidy – sú obmedzené hlavne na použitie melodických priechodných tónov. V tejto úlohe sú veľmi dôležité, pretože upokojujú napätie.

 


Dominantné jadro

Označenie DOMINANTNÉ JADRO je spoj II. – V. – I.stupňa. Je to charakteristické spojenie – druh kadencie, kde II.stupeň nahrádza subdominantu. Najbežnejšia a najjednoduchšia kadencie je subdominanta – dominanta – tónika (S – D – T ) a spojenie nazývané dominantné jadro je druhým najbežnejším spojom – kadenciou, teda spojov, ktoré upokojujú napätie. Ideálne je, keď tieto funkcie majú základné tóny vzdialené o kvintu alebo v prevrátenú kvartu.
 

Akordické stupnice

Každý akord sa dá preložiť stupnicou, ktorá je vytvorená z tónov daného akordu. Ideálne pre stupnice je 7-zvuk. Takže tercdecimové akordy postavené na jednotlivých stupňoch stupnice. Začneme pri durovej stupnici a ich akordoch.
 
I.stupeň maj7
II.stupeň moll 7
III. stupeň moll7
IV.stupeň maj 7
V.stupeň dur 7
VI.stupeň moll 7
VII.stupeň polozmenšený
 
Keď ku každému z týchto akordov pridáme ďalšie tercie, získame akordy, kde niektoré tóny budú tenzie a niektoré avoidy. Ukážeme si, ktoré tóny medzi sebou zvierajú malú nónu a tým zistíme, ktoré tóny sú avoidy alebo nevhodné tóny.
 

Akordické stupnice vzniknuté z akordov postavených na jednotlivých stupňoch durovej stupnice sa zhodujú s cirkevnými stupnicami.

 
I.stupeň JÓNSKÁ
II.stupeň DORSKÁ
III.stupeň FRYGICKÁ
IV.stupeň LYDICKÁ
V.stupeň MIXOLYDICKÁ
VI.stupeň AIOLSKÁ
VII.stupeň LOKRICKÁ
 
 

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.