|

Posúvky

S opisom vzniku chromaticky zníženého tónu H – B súvisí aj problematika znižovania a zvyšovania ostatných tónov diatonického radu (DR). S vývojom hudby notácia postupne riešila aj túto otázku. V začiatkoch sa zápis týkal len písmena B-b-h, ale neskôr sa poltónové vzdialenosti zavádzali aj tam, kde sa už spomínaný „tritonus diabolicus“ nenachádzal. Proces týchto zmien prebiehal z melodických dôvodov. Pôvodný diatonický rad (v rozsahu oktávy) bol rozdelený na 12 poltónových vzdialeností a vytvoril sa tak chromatický rad:


chromatická rada 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
tóny s krížikmi c cis d dis e f fis g gis a ais (b) h
tóny s béčkami c des d es e f ges g as a hes (♭) h

 


Odvodené tóny a posuvky

Odvodené tóny vzniknú od pôvodných tónov ich zvýššením alebo znížžením: c na cis, d na des, a na as, g na gis… a podobne. Zvyššovanie a znižžovanie tónov označujeme v notovom písme znamienkami, ktoré voláme posuvky. Písmeno b sa používalo ako znižovacie znamienko – posúvka. V dôsledku rýchleho písania nôt v 13. storočí dostalo B-quadratum dva tvary: (neskôr odrážka) a ♯ (krížik). Obidva tvary mali najskôr rovnaký význam a platili ako zvyšovacie znamienko (posúvka) o poltón.

V 17. storočí týmito zmenami dochádza k nástupu „chromatiky“ a tak vzniká poltónový rad – resp. tónová sústava. Pôvodné diatonické zoskupenie je často chromaticky pozmeňované. Zhruba v tomto období došlo k významovému odlíšeniu znaku ♯ na odrážku a krížik. V dnešnej dobe používame k pozmeňovaniu výšky tónov tieto posúvky:

Krížik (♯) je posúvka, ktorá zvyšuje jeden alebo viac tónov o poltón. Takto vzniknutý tón alebo tóny dostávajú koncovku „is“. Napríklad: cis, dis, eis, fis, gis, ais(=b), his(=c).

Béčko (♭) je posúvka, ktorou sa pôvodné diatonické tóny znižujú o poltón. Takto vzniknuté tóny používajú koncovku „es“. Napríklad: ces=h, des=cis, fes=e, ges=fis, hes=b. Výnimku tvoria poltónovo znížené tóny „e“ a „a“ u ktorých pridávame k základu len „s“ – „e“ – poltón = „es“. Tiež a – poltón = „as“.

Dvojitý (španielsky) krížik (x) slúži na dvojité zvýšenie pôvodného tónu alebo tónov. Ide teda o zvýšenie o jeden celý tón (dva poltóny) naraz! Pre označenie takto zvýšených tónov sa zaužívalo označenie koncovkou “isis”. Napríklad: cisis=d, disis=e, eisis=fis, fisis=g, gisis=a, aisis=h, hisis=cis. Takéto označenia sa v praxi vyskytujú oveľa menej a sú nepraktické. V praxi sa využíva ich “enharmonická zámena”. Enharmonické tóny sú tóny, ktoré rovnako znejú, ale rôzne sa do notovej osnovy zapisujú! Napríklad, cis – des, dis – es, hes – c, atď. Zvyšovacia hodnota španielskeho krížika je dvojnásobná ako v prípade krížika normálneho.

Dvojité ♭ (♭♭) má opačný účinok ako španielsky krížik a znižuje tón alebo tóny o dva poltóny (o jeden celý tón). Pri pomenovaní novo vzniknutých tónov používame koncovku „eses“ s výnimkou tónov „e“ a „a“, kde použijeme „eses“ a „asas“. Opisne: tón „e“ mínus dva poltóny = eses = d; tón „a“ mínus dva poltóny = asas = g. Tóny „eses – d“, „asas – g“ sú enharmonické tóny!

Odrážka ruší platnosť predchádzajúcej jednoduchej posúvky (♯, ♭). Po použití odrážky sa názvoslovie mení do pôvodného tvaru a koncovky „is“ alebo „es“ sa rušia.

Čítajte noty s použitím posúviek

Všetky posúvky sa píšu pred noty, ktoré sa majú pozmeniť (znížiť alebo zvýšiť). Píšu sa mierne naklonené k note, ku ktorej prináležia. V prehľadnej tabuľke vidíme použitie posúviek v diatonickom rade:

 

V zahraničí a zahraničnej literatúre sa môžeme stretnúť s týmto pomenovaním:

= is = sharp (čítaj šárp) = es = flat (čítaj flaet) X = isis = double sharp (dabl šárp) bb = eses = double flat

Chromatický a diatonický poltón

Predtým bolo uvedené, žže poltón je najmenššou nedeliteľnou vzdialenosťou medzi tónmi v tónovej sústave, ktorý rozlíššime nielen pohľadom na klaviatúru, ale aj sluchom. Na pomenovanie prísluššných poltónov a na ich vytvorenie od udaného tónu použžijeme posuvky a riadime sa nasledovnými pravidlami.

Chromatická poltónová vzdialenosť

Poltónové vzdialenosti, ktoré vzniknú odvodením od toho istého tónu (zvýššením alebo znížžením) nazývame chromatické.

Diatonická poltónová vzdialenosť

Poltónové vzdialenosti, ktoré vzniknú odvodením od dvoch rôznych tónov, prípadne k udanému tónu zvýššením spodného susedného alebo znížžením horného susedného tónu (teda tiež z dvoch rôznych), nazývame diatonické.

Poltónové vzdialenosti h-c, e-f a opačne c-h, f-e sú tiež diatonické poltóny, ktoré sa nachádzajú v rade tzv. pôvodných tónov. Nazývame ich prirodzené poltóny.

Predpona „dia“ v slove diatonický znamená, žže ide o vzťah dvoch rôznych tónov. Rad tónov so vzdialenosťami celých tónov a diatonických poltónov sa nazýva diatonický rad. Aj pôvodný rad tónov (c-d-e-f-g-a-h) je diatonickým radom. Z takýchto radov sú zložžené durové, molové a stredoveké stupnice, preto ich nazývame diatonickými stupnicami.

*

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.