Chromatická a diatonická rada – intervaly – príklady
Na gitarovom hmatníku môžeme sledovať diatonické tóny, chromaticky odvodené tóny a ich intervalové vzťahy. Najprv použijeme stredoeurópske názvoslovie (H, B), v druhej časti angloamerické (B, B♭). Obe časti používajú rovnaký princíp rozloženia tónov na hmatníku.
Stredoeurópske značenie (H, B)
V stredoeurópskom názvosloví označujeme siedmy prirodzený tón radu C dur písmenom H. Jeho znížená podoba sa tradične nazýva B (hes). Nasledujúce farebné schémy ukazujú intervalové vzťahy vzhľadom na zvolený základný tón.

Intervalové označenia v schémach
Čísla a posúvky pri intervaloch vyjadrujú vzdialenosť od základného tónu. Ich význam treba čítať v súvislosti s konkrétnou stupnicou alebo harmonickým kontextom. Pri presnom pomenovaní intervalov rozlišujeme napríklad malú a veľkú sekundu, čistú kvartu alebo zväčšenú kvartu.
| Základné intervaly | Rozšírené intervaly | ||
|---|---|---|---|
| Interval | Označenie | Interval | Označenie |
| čistá prima | 1 | malá nona | 9♭ |
| malá sekunda | 2♭ | veľká nona | 9 |
| veľká sekunda | 2 | zväčšená nona | 9♯ |
| malá tercia | 3♭ | malá decima | 10♭ |
| veľká tercia | 3 | veľká decima | 10 |
| čistá kvarta | 4 | čistá undecima | 11 |
| zväčšená kvarta | 4♯ | zväčšená undecima | 11♯ |
| zmenšená kvinta | 5♭ | zmenšená duodecima | 12♭ |
| čistá kvinta | 5 | čistá duodecima | 12 |
| malá sexta | 6♭ | malá tercdecima | 13♭ |
| veľká sexta | 6 | veľká tercdecima | 13 |
| malá septima | 7♭ | malá kvartdecima | 14♭ |
| veľká septima | 7 | veľká kvartdecima | 14 |
| čistá oktáva | 8 | čistá kvintdecima | 15 |
Diatonické tóny na hmatníku
V rade C – D – E – F – G – A – H sú medzi susednými tónmi väčšinou celotónové vzdialenosti; prirodzené poltóny sa nachádzajú medzi E – F a H – C. Na obrázku vidíme ich rozloženie na gitarovom hmatníku od 1. po 12. pražec.

Doplnenie chromatických tónov
Medzi diatonickými tónmi vzdialenými o celý tón sa nachádza ďalšia tónová výška. Môžeme ju zapísať ako zvýšenie nižšieho tónu krížikom (♯) alebo zníženie vyššieho tónu béčkom (♭). Takto vznikajú enharmonické pomenovania rovnako znejúcich tónov v rovnomerne temperovanom ladení.
1. Krížiky (♯)
Príklady: C♯ (cis), D♯ (dis), F♯ (fis), G♯ (gis), A♯ (ais).
2. Béčka (♭)
Príklady: D♭ (des), E♭ (es), G♭ (ges), A♭ (as), H♭ (hes, tradične B).


| Diatonické tóny | C | D | E | F | G | A | H |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Základné stupne | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
| Zvýšenie o poltón | Cis | Dis | Eis | Fis | Gis | Ais | His |
| Zníženie o poltón | Ces | Des | Es | Fes | Ges | As | Hes (B) |
Nie všetky uvedené odvodené názvy predstavujú novú samostatnú výšku tónu: napríklad eis znie v rovnomerne temperovanom ladení rovnako ako f.

Anglo-American notation (B, B♭)
In Anglo-American notation, the seventh natural note of the C major scale is called B, while the note one semitone below it is B♭ (B-flat). This differs from Central European notation, where the corresponding notes are H and B (Hes).
Interval colours and symbols
The fretboard diagrams use colours to distinguish intervals relative to a chosen root note. Interval numbers indicate diatonic degrees, while accidentals show alterations. The exact interval quality also depends on spelling: for example, a major second is not the same written interval as an augmented unison, even when they sound alike in equal temperament.

In conventional music theory, intervals are described using five main qualities:
- Perfect – for example, a perfect fifth
- Major – for example, a major third
- Minor – for example, a minor third
- Augmented – for example, an augmented fourth
- Diminished – for example, a diminished fifth
| Interval quality | Example from C | Semitones | Explanation |
|---|---|---|---|
| Perfect unison | C – C | 0 | Same note |
| Minor second | C – D♭ | 1 | Lowered second |
| Major second | C – D | 2 | Major second |
| Augmented second | C – D♯ | 3 | Raised second; enharmonic to a minor third |
| Minor third | C – E♭ | 3 | Lowered third |
| Major third | C – E | 4 | Major third |
| Perfect fourth | C – F | 5 | Perfect interval |
| Augmented fourth | C – F♯ | 6 | Raised fourth (tritone) |
| Diminished fifth | C – G♭ | 6 | Lowered fifth (tritone) |
| Perfect fifth | C – G | 7 | Perfect interval |
| Minor sixth | C – A♭ | 8 | Lowered sixth |
| Major sixth | C – A | 9 | Major sixth |
| Minor seventh | C – B♭ | 10 | Lowered seventh |
| Major seventh | C – B | 11 | Major seventh |
| Perfect octave | C – C (octave) | 12 | Same note name, one octave higher |
All examples are measured upward from C in twelve-tone equal temperament. Interval spelling matters: C–D♯ and C–E♭ sound alike but have different interval names.
Reading the symbols: 1 = unison (root), ♭2 = lowered second degree (a minor second above the root in the usual chromatic context), 2 = major second, ♯2 = raised second degree (an augmented second). The symbol ♯2 does not mean “major second”.
Diatonic notes on the guitar fretboard
The C major diatonic collection contains the notes C – D – E – F – G – A – B. The following diagram shows their positions across frets 1–12.

Chromatic notes and enharmonic equivalents
Chromatic pitches can be labelled using sharps or flats according to their musical context. Examples include C♯/D♭, D♯/E♭, F♯/G♭, G♯/A♭ and A♯/B♭. These pairs sound the same in twelve-tone equal temperament but are spelled differently.

| Natural notes | C | D | E | F | G | A | B |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Raised by a semitone | C♯ | D♯ | E♯ | F♯ | G♯ | A♯ | B♯ |
| Lowered by a semitone | C♭ | D♭ | E♭ | F♭ | G♭ | A♭ | B♭ |

Related reading: Diatonická rada · Chromatická rada






