Tóny akordov v kontexte melódie akordov
Tu je krátky úvod k „tónom akordov“ v kontexte „melódie akordov“. Na obrázku môžete vidieť rovnakú jednoduchú melodickú linku (noty E-F-G na melodickej strune E) a ako súvisia so 4 otvorenými akordmi (C, G, Am, F).
Napríklad akord C dur je založený na tónoch C-E-G (triáda, 1-3.-5.). Takže pri hraní melódie s tónmi E a G (v zelenej farbe) znejú tak, že prirodzene patria k akordu. Je to preto, že sú to tóny toho akordu = „tóny akordu“. Nota F (oranžová) však nie je súčasťou akordu C a znie inak, keď sa tento tón hrá. Takže F je „neakordový tón“.
Pri pohľade na ostatné akordy môžete vidieť, ktoré tóny sú akordové tóny (zelené) a ktoré sú neakordové tóny (oranžové). V akorde G dur sú tóny G-B-d (pričom aktuálne zobrazenie „B“ je v anglickej terminológii čo je naše „H“). Tam sú tóny „E“ a „F“ tóny melodické, rovnako ako sú tóny „F“ a „G“ melodické v akorde Ami a tiež melodické tóny „E“ a „G“ v akorde F dur.
Ako sa to používa? Praktickou aplikáciou pri improvizácii melódie cez postup akordu je použitie tónov akordov, keď chcete „rezonovať“ alebo „byť v synchronizácii“ s akordom v pozadí. Alebo použiť neakordové tóny, keď chcete akord potiahnuť na iné miesto.
Ďalším spôsobom, ako to použiť, je buď vytvoriť napätie a nesúlad s neakordovými tónmi, alebo vytvoriť relaxáciu a harmóniu s tónmi akordov.
Tento článok nadväzuje, resp. doplňuje nasledovné témy:
https://mojagitara.com/akordicke-tony/
https://mojagitara.com/melodicke-tony/
https://mojagitara.com/cudzie-tony/
