Metrické nepravidelnosti a synkopy
Metrické nepravidelnosti vzniknú narušením členenia pôvodného metra (pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných dôb). V takom prípade rozloženie prízvukov v istom úseku skladby nesúhlasí s metrickou pulzáciou. To znamená, že dochádza k presunu prízvukov, ktoré sa spravidla v notopise vyznačia.
Príklad – český tanec furiant, kde sa na začiatku striedajú 3 dvojdobé a 2 trojdobé metrické útvary. Notácia je v trojdobom takte, ale presun prízvukov je označený zvláštnymi prízvukmi a frázovacími oblúčikmi označujúcimi spojitosť dvojdobých rytmických skupín.
Zvláštny presun prízvukov vytvára rytmický útvar, nazývaný synkopa. Vzniká tak, že na akú dobu nepripadne nástup tónu, ale táto je spojená ligatúrou s predchádzajúcim taktom. Teda môžeme povedať, že synkopa vzniká posunutím prízvuku (ligatúrou) z prvej doby taktu na neprízvučnú (poslednú) dobu predchádzajúceho taktu. Ako napríklad v brass vyhrávke, v skladbe „Pozvanie na kávu“:
V slovenských ľudových piesňach sa často objavujú tzv. nepravé synkopy. Vytvára ich takýto útvar (zoskúpenie nôt): osminová nota – štvrťová nota – osminová nota:
Pri nepravej synkope prízvuk na prvej dobe taktu ostáva, iba zloženie rytmických hodnôt pripomína tvar synkopy.
