Posúvanie akordov na hmatníku
Spájanie diatonických akordov
Ako prepájať akordy v rámci tóniny, využívať spoločné tóny a presúvať rovnaké akordové hmaty po hmatníku gitary.
1. Diatonické akordy a harmonizované stupnice
Diatonické akordy (pôvodné akordy danej tóniny) môžeme v rámci konkrétnej tóniny navzájom spájať veľmi voľne. To znamená, že ktorýkoľvek diatonický akord môže prejsť do iného diatonického akordu tej istej tóniny. Výber a poradie akordov pritom ovplyvňujú hudobný charakter a harmonické smerovanie skladby.
Nasledujú príklady harmonizovanej durovej a molovej stupnice.
| Stupne stupnice C dur | I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Trojzvuky | C | Dmi | Emi | F | G | Ami | Hmi5♭ |
| Štvorzvuky | Cmaj7 | Dmi7 | Emi7 | Fmaj7 | G7 | Ami7 | Hmi7/5♭ |
Iónska stupnica (diatonická dur) od tónu C.
Ďalšie transpozície iónskej stupnice nájdete v pôvodnom prehľade: Transpozície iónskej stupnice (1♯ až 7♯).
| Stupne stupnice A mol | I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Trojzvuky | Ami | Hmi5♭ | C | Dmi | Emi | F | G |
| Štvorzvuky | Ami7 | Hmi7/5♭ | Cmaj7 | Dmi7 | Emi7 | Fmaj7 | G7 |
Aiolská stupnica (diatonická mol) od tónu a.
2. Spájanie akordov pomocou spoločných tónov
Na gitare môžeme akordy spájať aj „na tesno“, teda tak, že pri prechode na nasledujúci akord podľa možností zachovávame spoločné tóny. Ak to zvolené hmaty umožňujú, niektoré prsty môžu zostať na svojom mieste a ostatné sa presunú.
C dur: G – c – e – g – c1 – e1
F dur: F – c – f – a – c1 – f1
Spoločné tóny v uvedených rozloženiach sú c a c1 – ten istý tón v dvoch oktávach. V akorde C dur predstavujú základný tón (primu), v akorde F dur kvintu.


Poznámka: Spoločné tóny v akordoch nemusia automaticky znamenať, že ich v každom konkrétnom gitarovom hmate možno zadržať rovnakými prstami. Záleží na použitom prstoklade.
3. Posúvanie rovnakého akordového hmatu
Pri hre na rytmickej gitare sa často používa aj spôsob, pri ktorom nasledujúci akord zahráme posunom rovnakého hmatu do inej polohy. Takýto postup je typický najmä pri rovnakých typoch akordov a pri hmate, ktorý možno posúvať po hmatníku bez zmeny jeho vnútorného usporiadania.
F dur: F – c – f – a – c1 – f1
G dur: G – d – g – h – d1 – g1
Pri presune z F dur na G dur ide o posun o dva poltóny vyššie. Pri posúvateľných barré hmatoch tak zostáva prstoklad rovnaký, mení sa iba poloha na hmatníku.
4. Typické akordové sledy v rock and rolle
V niektorých hudobných štýloch je pravidelné striedanie príbuzných akordových tvarov charakteristickým sprievodným prvkom. Príkladom je rock and roll, kde sa v rámci tóniky, subdominanty a dominanty opakujú nasledujúce sledy:
A – A6 – A7 – A6
H – H6 – H7 – H6
Tieto skupiny možno použiť v typickej 12-taktovej bluesovej alebo rockandrollovej forme. Konkrétne poradie taktov závisí od zvolenej harmonickej schémy.







