Posúvanie akordov na hmatníku

Diatonické (pôvodné) akordy môžeme medzi sebou spojovať úplne voľne a z toho vyplýva, že akýkoľvek diatonický akord môže prejsť do iného diatonického akordu v rámci konkrétnej tóniny. Príklady najpoužívanejšiej harmonizovanej durovej a molovej stupnice od základného tónu „c“:

Ionska (diatonická dur) od „C“

*

Transpozície ionskej stupnice (diatonickej dur) v rozsahu praktických stupníc 1# až 7# klikni sem!

Aiolska (diatonická mol) od „a“

Na gitare hráme tieto akordy buď „na tesno“ kedy ďalší akord hráme tak, že spoločné tóny s predchádzajúcim akordom zadržiavame – ak hmat nasledujúceho akordu daný tón obsahuje, napr. C dur s tónmi G – c – e – g – c1 – e1 a F dur s tónmi F – c – f – a – c1 – f1. Spoločné sú dva tóny „c – c1“ (jeden tón zdvojený v oktáve, pričom v C dur je to prima akordu a v F dur je to kvinta akordu).


Na gitare je často používaný spôsob hrania akordov (rytmická gitara) tak, že nasledujúci akord sa zahrá posunom do inej polohy tak, že sa celý rovnaký hmat len posunie. Toto je častý prípad pre rovnaké typy akordov (aj hmatov) napr. F dur s tónmi F – c – f – a – c1 – f1 a G dur s tónmi G – d – g – h – d1 -g1.


U niektorých štýlov je tento spôsob hry doslova typický, napr. rock and roll, kde posúvame rovnaké hmaty v tónike, subdominante aj v dominante / E – E6 – E7 – E6 / A – A6 – A7 – A6 / H – H6 – H7 – H6 / v typickom 12 taktovom zoskúpení – horizontálny posun akordovej schémy:


Na článku sa pracuje 🙂

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.