Základné intervaly – hmatník gitary od G

WORKSHOP V príklade od základného tónu „G“ si v tomto príspevku ukážeme a vysvetlíme základné intervaly. Na obrázku vidíte hmatník gitary od 1 po 12. polohu, naplnený tónmi. Vzdialenosť medzi susednými pražcami je 1/2-tón. Pre náš príklad ukážky základných intervalov od „G“ (základný tón stupnice je G) je tento označený nielen červenou farbou (prima) ale aj oranžovým lemom pre zvýraznenie.

Hmatník je vlastne naplnený chromatickou stupnicou (čo je všetkých 12 poltónov v rámci jednej oktávy). Súvislosti medzi chromatickou a diatonickou radou (stupnicou) môžete pozrieť na tomto linku: https://mojagitara.com/chromaticka-rada/ 

Ak je treba, pozrite si kapitolu o základných intervaloch, tu:

http://www.marianguitar.com/intervaly_zakladne.html.

*

*

Budeme pokračovať popisom základných intervalov. Ak hovoríme o základnom tóne „G“ tak k tomuto tónu budeme viazať popis a označenie ostatných tónov na hmatníku v rámci jednej oktávy, kde sa nachádzajú základné intervaly (prima (1), sekunda (2b, 2), tercia (3b, 3), kvarta (4, 4#), kvinta (5b, 5), sexta (6b, 6), septima (7b, 7) a oktáva (8). V zátvorkách sú použité najčastejšie sa vyskytujúce číselné označenia príslušných intervalov podľa ich veľkosti (kvality). Na hmatníku gitary (v obrázku vyššie) sú tieto intervaly označené číselne v ľavom hornom indexe pri príslušnom tóne.

*

Rozloženie tónov chromatickej stupnice od základného tónu „G“ s využitím krížikov:

Rozloženie tónov chromatickej stupnice od základného tónu „G“ s využitím béčiek:

*

(ČISTÁ PRIMA) Popíšeme si teraz jednotlivé základné intervaly s krátkym komentárom. Interval je pomer (nie rozdiel) frekvencií dvoch tónov. Ak vezmeme základný tón „G“ a zahráme ho dvakrát po sebe (melodický interval), potom „G – G“ je interval primy. Konkrétne, keďže medzi týmito dvomi porovnávanými tónmi je nulová vzdialenosť (ten istý tón), jedná sa o čistú primu (1).

(MALÁ SEKUNDA) O 1/2-tón vyššie nad tónom „G“ sa nachádza tón „Ab“ (As) čo je vzdialenosť jedného 1/2-tónu a keďže sa týka o susedný tón v tonovej chromatickej rade, a pri intervale „G – Ab“ ide o malú sekundu (2b). A tu sa zastavíme. Ak by sme hrali (z nôt, alebo proste, pre vysvetlenie) interval „G – Gis„, čo je z hľadiska počtu 1/2-tónov to isté ako interval „G – As„, tak by išlo o zväčšenú primu!!! Vysvetlenie:

(ZVAČŠENÁ PRIMA) nterval “ G – Gis“ =  zväčšená prima (vzdialenosť v poltónoch 1/2-tón)

interval „G – As“ = malá sekunda (vzdialenosť v poltónoch =  tiež 1/2-tón), prečo sa jedná o dva rôzne intervaly?

lebo v prípade „G – Gis“ sú rovnaké základy s tým aj stupeň, v každom tóne je to tón „G„, tj. I.stupeň,  naproti tomu pri zápise „G – Ab“ sa jedná o susedné základy a tým ide o sekundu.

(VEĽKÁ SEKUNDA) Ak budeme porovnávať pomer frekvencií tónov „G – A„, ide o tiež o susedné tóny, avšak vzdialenoť je dva 1/2-tóny,čo je veľká seknunda.

(MALÁ TERCIA) Posunieme sa na ďaší tón a vytvoríme tak ďalší interval a síce „G – Hb“ čo sú tri 1/2-tóny a kedže v základoch tónov sa jedná o „ob susedný“ čo je vzdialenosť III.stupne, tak sa jedná o malú terciu.

(VEĽKÁ TERCIA)  Posunieme sa na ďalší  1/2-tón a vytvoríme interval „G – H„, čo je z hľadiska polohy tiež tercia (ob tón, tj. III.stupne), ale tu je poltónová vzdialenosť štyri 1/2-tóny, čo zodpovedá veľkej tercii.

(ČISTÁ KVARTA) Ideme ďalej na interval čistej kvarty, čomu zodpovedá pomer intervalov pri tónoch „G – C„. Ide o vzdialenosť IV.stupňov (G-A-H-C) a zároveň je splnená podmienka, že ide o vzdialenosť piatich 1/2-tónov.

(ZVAČŠENÁ KVARTA) Ak by sme tento interval zvýšili o 1/2-tón a zachovali písmenový základ, tak dostaneme zväčšenú kvartu (lydicku), ktorá musí spĺňať dve podmienky a síce: 1/ vzdialenosť základov tónov sú štyri stupne a 2/ počet 1/2.tónov je šesť „G – Cis„.

(ZMENŠENÁ KVINTA) Šesť 1/2-tónov má aj interval zmenšenej kvarty, ale tu ide o zápis „G – Des“ (G – Db). Rozdiel oproti zväčšenej kvarte je v tom, že tu je rozostup V.stupňov (G-A-H-C-Db). Intervalu, ktorý má 6 poltónov sa hovorí „diabolský tritonus“ (tritonus diabolicus), čo je historicky zaužívané äzo stredovaku), kedy takto hodnotili zvukovú kvalitu tejto vzdialenosti. Zneje dizonantne, rušivo, s napätím a nelúbozvučne, preto ten názov.

(ČISTÁ KVINTA) Poďme o 1/2-tón vyššie na interval „G – D“ čo je vzdialenosť siedmich 1/2-tónov (čistá kvinta) a v rámci písmenových základov ide o posun o V. stupňov (G-A-H-C-D). Čistá kvinta je po prime a oktáve ďalší veľmi dôležitý interval.

(MALÁ SEXTA) Nasleduje interval tónov „G – Es“ (G – Eb), čo je vzdialenosť šesť stupňov (G-A-H-C-D-Es) a zároveň sa jedná o vzdalenosť ôsmich 1/2-tónov. ide o interval malej sexty.

(VEĽKÁ SEXTA) Ak sa posunieme o ďalší 1/2-tón vyššie, pôjde o interval „G – E„, čo je tiež sexta (vzdialenosť VI.stupňov), ale pozor, kedže počet  1/2-tónov je deväť, tak sa jedná o veľkú sextu.

(MALÁ SEPTIMA) „G – F“ (G – Hes = G – Hb), tu používame žltú farbu a kedže táto by nebola na bielom podklade vidieť, tak ponechám čiernu. Ide o vzdialenosť 10-tich 1/2-tónov a zároveň VII. stupňov (G – A – H – C – D  E – F), čo zodovedá malej septime.

(VEĽKÁ SEPTIMA) O 1/2-tón vyššie je interval „G – Fis„, vzdialenosť základov tónov je opäť VII. stupňov, ale počet  1/2-tónov je 11, (G – A – H – C – D – E – Fis) čo zodpovedá veľkej septime.

(ČISTÁ OKTÁVA) No a na záver základných (pôvodnych) intervalov je interval čistej oktávy („G – g„), čo zodpovedá 12-tim  1/2-tónom a odstupu VIII. stupňov (G – A – H – C – D – E – Fis – g). Tón „g“ zároveň tvorí „primu“ v novej „vyššej“ oktáve.

Na obrázku nižšie môžete vidieť, že niektoré intervaly sa dajú hrať na viacerými spôsobmi (vyšší tón intervalu sa nachádza na hmatníku gitary na viacerých miestach). TAB vám síce prezrádza kde to máte fyzicky zahrať, ale hudobne, pravopisne upresňuje interval až zápis do notovej osnovy (nad tabom), lebo určite nie je jedno, či je zápis vedený napr.: „g – dis1“ (zväčšená kvinta) alebo „g – es1“ (malá sexta) z hľadiska funkčnosti tónov, aj keď praktická hra týchto dvoch tónov (dis1, es1) na hmatníku gitary by bola v oboch prípadoch rovnaká.

A takto by sa celý systém dal odvodiť v rámci základných intervalov vyššie ( tóny g – gis/ab – a – b – h – c – cis/des – d – es – e – f – fis – g1), alebo nižšie (G1 – Gis1/Ab1 – A1 –  – B – H1 – C1 – Cis1/Des1 – D1 – Dis1/Es1 – E1 – F1 – Fis1 – G). Dúfam, že ste pri tom neskolabovali, poriadne si všímajte ľavé horné indexy na obrázku 🙂