Základné intervaly – popis – odvodenie – príklady 1.časť

WORKSHOP Pozrieme sa teraz na základné intervaly, ich odvodene, z čoho potom vyplýva aj ich kvalitatívne triedenie. Veľmi doporučujem túto časť si pozrieť, nakoľko na tomto stojí všetko ďalej, stupnice, akordy, harmónia, atď. Odvodenie-zakladnych-intervalov/

I N T E R V A L Y

Interval je výšková vzdialenosť dvoch tónov. Z fyzikálneho (akustického) hľadiska je to vzájomný pomer počtu ich kmitov. Je daný pomerom ich kmitočtov, nie ich rozdielom!

Orientacia na hmatniku – odvodenie od C – základne intervaly

Na gitare určuje veľkosť najmenšieho rozdielneho intervalu vzdialenosť jednej polohy, teda vzdialenosť od pražca k najbližšiemu susednému pražcu nahor alebo nadol. Táto vzdialenosť predstavuje jeden poltón. Od pražca k pražcu sa postupne posúvame vždy o jeden poltón. Intervaly – úvod

Základné intervaly ako súčasť stupňov v stupnici. (určovanie kvality intervalov)

ODVODENIE ZÁKLADNÝCH INTERVALOV NAHOR

Na obrázku vidíte zobrazenú vzostupnú „C“ diatonickú stupnicu (odvodenie nahor tvorí jeho vrchná časť).

c1 – d1 – e1 – f1 – g1 – a1 – h1 – c2

spolu aj s oktávovým tónom, ktoré sme si označili jednotlivými stupňami.

*

Na prvom stupni je tón „c1“ a ak ho porovnáme so základným tónom (čo je ten istý tón „c1“), tak dostaneme interval čistej primy (č.1) c1 – c1.

Na druhom stupni je tón „d1“ a tento tvorí so základným tónom interval „veľkej sekundy“ dva poltóny (v.2), c1 – d1.

Na treťom stupni je tón „e1“ a tento tvorí so základným tónom interval „veľkej tercie“ štyri poltóny (v.3), c1 – e1.

Na štvrtom stupni je tón „f1“ a tento tvorí so základným tónom interval „čistej kvarty“ päť poltónov (č.4), c1 – f1.

Na piatom stupni je tón „g1“ a tento tvorí so základným tónom interval „čistej kvinty“ sedem poltónov (č.5), c1 – g1.

Na šiestom stupni je tón „a1“ a tento tvorí so základným tónom interval „veľkej sexty“ deväť poltónov (v.6), c1 – a1.

Na siedmom stupni je tón „h1“ a tento tvorí so základným tónom interval „veľkej septimy“ jedenásť poltónov (v.7), c1 – h1.

Na ôsmom stupni je tón „c2“ a tento tvorí so základným tónom interval „čistej oktávy“ dvanásť poltónov (č.8, c1 – c2.

VIII.stupeň = oktáva (čistá oktáva), je základným tónom v nasledujúcej, vyššiej oktáve…

Všetky tieto intervaly sú vrchné, tj. prvý tón je nižší a druhý vyšší, tým, že sa hrajú po sebe sú aj tzv. melodické. Ak by sme ich hrali spolu, boli by to intervaly harmonické.

*

ODVODENIE ZÁKLADNÝCH INTERVALOV NADOL

Na obrázku hore vidíte zobrazenú zostupnú „C“ diatonickú stupnicu

c2 – h1 – a1 – g1 – f1 – e1 – d1 – c1

aj s oktávovým tónom, ktorí sme si označili jednotlivými stupňami.

Na prvom stupni je tón „c2“ a ak ho porovnáme so základným tónom (čo je ten istý tón „c2“), tak dostaneme interval čistej primy (č.1) c2 – c2.

Na druhom stupni je tón „h1“ a tento tvorí so základným tónom interval „malej sekundy“ jeden poltón (m.2), c2 – h1

Na treťom stupni je tón „a1“ a tento tvorí so základným tónom interval „malej tercie“ tri poltóny (v.3), c2 – a1.

Na štvrtom stupni je tón „g1“ a tento tvorí so základným tónom interval „čistej kvarty“ päť poltónov (č.4), c2 – g1.

Na piatom stupni je tón „f1″ a tento tvorí so základným tónom interval „čistej kvinty“ sedem poltónov (č.5), c2 – f1.

Na šiestom stupni je tón „e1“ a tento tvorí so základným tónom interval „malej sexty“ osem poltónov (m.6), c2 – e1.

Na siedmom stupni je tón „d1“ a tento tvorí so základným tónom interval „malej septimy“ desať poltónov (m.7), c2 – d1.

Na ôsmom stupni je tón „c1“ a tento tvorí so základným tónom interval „čistej oktávy“ dvanásť poltónov (č.8, c2 – c1.

Všetky tieto intervaly sú spodné, tj. prvý tón je vyšší a druhý nižší, keď sa hrajú po sebe sú melodické. Ak by sme ich hrali súčasne, boli by to intervaly harmonické.

Ak si všimnete a porovnáte túto schému a obrázok s predchádzajúcim, tak zistíte, že niektoré intervaly sú pri odvodzovaní nahor a nadol rovnaké (prima, kvarta, kvinta a oktáva), hovoríme im čisté a niektoré sú veľké (pri odvodzovaní nahor) alebo malé (pri odvodzovaní nadol), je to II.stupeň (sekunda), III.stupeň (tercia), VI.stupeň (sexta) a VII.stupeň (septima).

čistá prima (č.1 = 1) čistá kvarta (č.4 = 4), čistá kvinta (č.5 = 5) čistá oktáva (č.8. = 8)
malá sekunda (m.2 = 2b), veľká sekunda ( v.2 = 2)
malá tercia (m.3 = 3b), veľká tercia (v.3 = 3)
malá sexta (m.6 = 6b), veľká sexta (v.6. = 6)
malá septima (m.7 = 7b), veľká septima (v.7 = 7)

* z čistých intervalov znížením o 1/2-tón vznikajú zmenšené
* z čistých intervalov zvýšením o 1/2-tón vznikajú zväčšené

* z malých intervalov znížením o 1/2-tón vznikajú zmenšené
* z veľkých intervalov zvýšením o 1/2-tón vznikajú zväčšené

„Intervaly vrchné“ znamená, že prvý tón je vždy nižší ako nasledujúci, napr.: „c – d“ (veľká sekunda) alebo „c – as“ (malá sexta).

„Intervaly spodné“ – Ak tvoríme inervaly smerom nadol (druhý tón je nižší ako východiskový), ide o intervaly spodné, napr.: g – c, a – d, atď.

Kontrolné otázky a odpovede

Na obrázku (hmatníku gitary) vidíte dvojice tónov na každej strune. Určite presne interval, ktorý každá dvojica tónov tvorí. Zatiaľ pre jednoduchosť uvádzam príklady od tónu „C„, ale v ďalšej časti to bude zložitejšie. Pozor, treba určiť nielen kvalitu intervalu ) presne (napríklad horná malá sekunda, alebo dolná veľká sekunda), čiže aj to či je interval smerom nahor alebo nadol. Na každej strune je prvým tónom tón „C“.

Na basovej strune „E“ sa jedná o tóny „c-cis“ čo je zväčšená prima (preto aj tá červená farba pre oba tóny). Nie je to malá sekunda aj ked má veľkosť 1/2-tónu, ale má rovnaký stupeň (koreň písmenový C-cis). je to interval smerom nahor, takže VRCHNÁ ZVAČŠENÁ PRIMA.

Na strune „A“ ide o tóny „c-des, je tam tiež poltónová vzdialenosť ale rozličné písmenové značenie, ktoré zodpovedá sekunde (od c po d je jednen stupeň), takže sa jedná o VRCHNÚ MALÚ SEKUNDU..

Na strune „D“ najskôr hráme vyšší tón „C“ a až potom tón „Hes = Hb = európske B. Je to vzdialenosť dvoch poltónov a tony C a Hb su susediace tj ide o sekundu. Keďže interval smeruje nadol jedná sa o DOLNÚ VEĽKÚ SEKUNDU…

Na strune „G“ je podobná situácia ako na strune „D“ (vzdialenosť dva 1/2-tóny) ale s tým, že interval smeruje nahor, takže sa jedná o VRCHNÚ VEĽKÚ SEKUNDU „E – D“ …

Struna „H“ ukazuje na interval VRCHNEJ ZVAČŠENEJ SEKUNDY. prečo? No interval smeruje nahor = VRCHNÁ. Tóny sú koreňovo (písmenovými základmi (c / d) vzdialene ako susedné (tj. jeden stupeň = SEKUNDA a kedže sú to 3 poltóny = ZVAČŠENÁ. (Poznámka: malá sekunda = 1 poltón, veľká 2poltóny a zväčšená 3-poltóny, čo zvukovo zodpovedá už malej tercii, ale zápisom je to zv.2.

Melodická struna „e1“ popisuje DOLNÚ MALÚ SEKUNDU, pretože interval smeruje dole, má veľkosť 1/2 tónu a základy tónov sú od seba vzdialené I.stupeň…

Ak ste si všimli, tak vo všetkých príkladoch okrem struny basové „E“ išlo o intervaly sekundy, kde vždy bol písmenový základ „c“ a „d“ samozrejme podľa toho aká bola medzi nimi vzdialenosť po úprave s posúvkami (krížiky a béčka), tak sa aj určovala ich kvalita.

Zväčšená sekunda je viac menej nepoužívaný interval v praxi, ale ako príklad pre upozornenie som ho uviedol. Väčšinou v praxi pracujeme s malou alebo veľkou sekundou…

Na strune basové „E“ je koreňový základ názvu tónu na tom istom stupni „c-cis“ takže sa jedná o PRIMU. Ale čistá prima má nulovú vzdialenosť (nula poltónov), takže toto je preto „spodná zväčšená prima“ zv.1. Tiež netypický interval. V praxi sa stretávame najčastejšie s čistými primami. č.1.

V predchádzajúcej časti som otázky vyriešil za vás, spolu aj s vysvetleniami prečo je tomu tak. Tak verím, že túto druhú úlohu vyskúšate sami. Nebojte sa toho, budeme to keď tak riešiť a vysvetľovať spolu.

Sekundy:

Tercie:

Kvarty:

TRITONUS (tritonus diabolicus) –  tvorí interval zväčšenej kvarty (v lydickej stupnici v priklade na obrazku medzi tónmi „C – Fis“) alebo zmenšenej kvinty (napr. v lokrijskej stupnici medzi tónmi „C – Ges„). Tvorí ho vzdialenosť 6 poltónov, ktorá rozdeľuje oktávu (12-poltónov) na dve rovnaké časti. Tento interval je veľmi nespevný a preto sa mu hudobníci v minulosti snažili vyhýbať.

Kvinty:

Značenie intervalov na superhmatníku (ľavý index = označenieprstokladu, pravý index = číselné označenie intervalu:

*