|

Tempo a tempové označenia

Tempo – je základná prednesová rýchlosť skladby, cvičenia, frázy, či motívu. Tempo sa najčastejšie vyjadruje počtom štvrťových nôt za minútu. Rýchlosť tempa je závislá od dĺžky tejto základnej notovej hodnoty. Takto môže mať štvrťová nota rôznu skutočnú (reálnu) dĺžku.

Tempo (taliansky = čas) v hudbe označuje rýchlosť striedania jednotlivých dôb za určitú časovú jednotku (obyčajne za minútu). Tempo určujeme:

a) absolútne– – úplne presným udaním počtu dôb za minútu
b) relatívne – –medzinárodne platnými talianskymi výrazmi

Na presné určenie tempa použžívame buď elektronický alebo mechanický metronóm. Mechanický metronóm je v podstate hodinový stroj s kyvadlom, na ktorom je umiestnené posuvné závažžie. Na číselnej stupnici pod kyvadlom sú uvedené hodnoty, ktoré zodpovedajú jednotlivým tempovým označeniam. Posúvaním závažžia smerom hore alebo dole nastavíme rýchlosť pohybu kyvadla. Tento mechanický časomerač na presné určenie hudobného tempa zostrojil v roku 1816 viedenský mechanik J. N. Mälzel (1772–1838), preto sa použžíva  termín Mälzlov metronóm (skratka M.M.).

Ak označí skladateľ tempo skladby (na začiatku) napríklad M.M. (štvrťová nota) = 88, znamená to, žže na minútu pripadá 88 šštvrových nôt. M.M. (osminová nota) = 132 zase udáva 132 osminových nôt za minútu.

Metronóm sa často použžíva aj pri šštúdiu technických cvičení na hudobnom nástroji. Slúžži hudobníkovi aby získal rovnomerný pohyb a presnosť techniky hry.

Pri prednesových skladbách sa používa metronóm len na orientáciu a kontrolu uvedeného tempa. Počas interpretácie sa nepoužžíva, lebo prednesové skladby si vyžžadujú aj drobné odchýlky od presného tempa a navyšše vláčnosť pohybu jednotlivých fráz. Odchýlky žživej hudby od presného dopadu dôb metronómu sa nazývajú agogika. Agogické zmeny nesmú naruššiť šštýl a rytmickú šštruktúru skladby. Ak chce skladateľ osobitne naznačiť rytmickú voľnosť v podaní skladby, napíšše rubato (tal.) – voľný tempovo a výrazovo sa meniaci prednes.

Tempá sa prakticky aj teoreticky delia na pomalé, stredné (mierne) a rýchle. Hranice medzi týmito oblasťami nie sú jednoznačné. Zaradenie konkrétneho tempa do prísluššnej oblasti závisí od rôznych podmienok. V minulosti bola kritériom hodnotenia rýchlosti metrického pohybu frekvencia ľudského tepu. Spájanie temp v hudbe s tempom srdcovej činnosti sa vyskytuje aj v súčasných učebniciach teórie hudby.

Prehľad základných tempových označení je uvedené v tabuľke:

Uvedené označenia sa ešte spresňujú doplňujúcimi výrazmi: assai –= značne, molto –= veľmi, più =– viac, meno –= menej, poco (poko) =– trochu. Postupné, plynulé zmeny sa predpisujú výrazmi: accelerando (ače-), stringendo (-džžendo) – zrýchľovať, ritardando, ritenuto, rallentando –= spomaľovať a platia ažž do pokynu „a tempo” alebo Tempo primo, čo znamená pôvodné, počiatočné tempo.

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *