Bodka pri note – ligatúra – fermata
Pred tým, ako si prečítate tento článok, doporučujem si pozrieť tému „Tabulatúra a noty„:
Bodka pri note – (pomlčke) predlžuje jej trvanie o polovicu jej hodnoty. Napríklad, celá nota (pomlčka) s bodkou má dĺžku ako celá nota (pomlčka) + polová nota. Druhá bodka pri note (pomlčke) predlžuje hodnotu noty (pomlčky) o ďalšiu hodnotu, konkrétne o polovicu hodnoty prvého predĺženia. Celá nota s bodkou + ďalšou bodkou predĺži dĺžku pôvodnej noty o polovú a ešte o ďalšiu štvrťovú dobu. Tiež sa môže použiť tretia bodka. Potom sa dĺžka noty (pomlčky) predlžuje ešte o ďalšiu príslušnú hodnotu (polovicu z predchádzajúceho predĺženia). Takto označené noty (pomlčky) sa hrajú (pauzujú) v celej označenej hodnote naraz. Nižšie uvedené príklady dokresľujú dĺžkové hodnoty pri použití bodiek:
Pojem hodnota noty v hudbe vyjadruje dĺžku, čiže časové trvanie noty. Hodnota noty súvisí s jej tvarom. Ak porovnáme pomer časového trvania jedného tónu vo vzťahu k ostatným a všetkých navzájom, môžeme určiť ich hodnotu len relatívne. Presnejšie určíme dĺžku v závislosti od taktového predznačenia.
Pôvodnú hodnotu noty môžeme predĺžiť aj ďalšími pomôckami:
Ligatúra – ligatúrou nazývame oblúčik, ktorý spája dve a viac nôt rovnakej výšky (bez ohľadu na taktovú čiaru). Predlžuje prvú hodnotu noty o nasledujúce, k nej pripojené. Dĺžka pôvodnej noty sa teda rovná súčtu všetkých hodnôt k nej pripojených. Noty spojené ligatúrou znejú ako jeden tón:
Koruna (fermáta) – predlžuje notu bez presného určenia, ale primerane vo vzťahu ku charakteru piesne (skladby), v závislosti od tempa a nálady skladby, od vkusu interpreta a podobne. Z estetického hľadiska sa predĺženie noty korunou má rovnať násobku jej pôvodnej hodnoty.
