Harmónia – úprava akordov
Akordy v klasickej harmónii najčastejšie používame v 4hlasej úprave akordov. Pri kvintakordoch niektorý z troch tónov zdvojíme. Pri septakordoch sa väčšinou použijú všetky štyri tóny:
Jednotlivé hlasy takej 4-hlasej úpravy sa nazývajú podobne ako v zmiešanom zboru. To znamená, že najvyšší hlas sa volá SOPRÁN, 2. hlas zhora sa nazýva ALT, 3. Hlas zhora je TENOR a najhlbší hlas je BAS. Skratky pre jednotlivé hlasy: S – soprán A – alt T – tenor B – bas.
Tieto hlasy delíme niekoľkými spôsobmi: 1. vnútorné a vonkajšie 2. nízke a vysoké 3. vrchné a spodné 1. Vonkajšie hlasy sú soprán a bas. Vnútorné hlasy sú alt a tenor. 2. Nízke hlasy sú alt a bas. Vysoké hlasy sú soprán a tenor. 3. Vrchné hlasy sú soprán, alt a tenor. Spodný hlas je bas. Vzdialenosť mezdi hlasmi sú rôzne – podľa rozlohy:
Maximálne vzdialenosti medzi hlasmi sú nasledujúce:
Medzi sopránom a altom môže byť maximálne oktáva. Medzi altom a tenorom môže byť vzdialenosť ideálna do sexty, len výnimočne oktáva. To je maximum. Medzi tenorom a basom môže byť vzdialenosť väčšia ako oktáva.
Pre 4-hlasú úpravu používame dve notové osnovy, ktoré sú spojené svorkou. Horná notová osnova býva s husľovým kľúčom a spodná notová osnova s basovým kľúčom.
V tesnej sadzbe sú soprán, alt a tenor v hornej notovej osnove v husľovom kľúči a bass je sám v spodnej notovej osnove v basovom kľúči:
V širokej sadzbe môže byť len sopran a alt v hornej notovej osnove (husľový kľúč) a tenor a bas v dolnej notovej osnove:
Rozsah hlasov: Soprán: c1 – a2 / Alt: f – d2 / Tenor: c – a1 / Bas: F – d1 /
Poloha a rozloha kvintakordy v štvorhlasnej úprave – základný a basový tón – rozdiely
