Komplexná tabuľka C diatonická dur – intervaly – akordy – harmonizácia

Nižšie vidíte komplexnú tabuľku pre  C diatonickú dur stupnicu s ktorou môžete teraz pracovať (samozrejme chce to nejaké základné vedomosti ale niečo vám aj na tomto mieste pripomeniem). V rámci tejto tabuľky si môžete pozrieť (naštudovať) intervaly, akordy a základnú harmonizáciu pre C diatonicku dur:

Popis a dekódovanie tabuľky:

Poďme od vrchu: Základom všetkého je určiť si základný (basic) – root) tón. V tomto prípade je to tón „C“. NA TOMTO TÓNE SME VYBRALI STUPNICU, S KTOROU BUDEME PRACOVAŤ (DRUHÝ RIADOK) DIATONICKÁ DUR (ionsky modus). Stupnica v rámčeku je zobrazená v najnižšej polohe (C-D-E_F-G-A-H) a za nou smerom vpravo pokračuje jej ďalšia výšková varianta (c-d-e-f-g-a-h). Za ňou je ešte základný začiatočný tón ďalšej výškovej varianty (c1).

Tretí riadok – Poltóny = v rámci zobrazených dvoch oktáv (od C po c1) ide o 24 poltónov. Od C po c je to 12 poltónova od c po c1 jeto ďalších 12 poltónov, tj. spolu 24 poltónov. Tieto čísla tiež zobrazujú počet poltónov pri jednotlivých základných intervaloch (prima až oktáva) a nižšie aj rozšírených intervaloch (nona až kvintdecima).

Základné intervaly v stupnici C diatonická dur (ionska):

prima (C – C), 0 = žiaden poltón (označenie 1 alebo č.1)

sekunda (C – D), 2 poltóny (označenie 2 alebo v.2)

tercia (C – E), 4 poltóny (označenie 3 alebo v.3)

kvarta (C – F), 5 poltónov (označenie 4 alebo č.4)

kvinta (C – G), 7 poltónov (označenie 5 alebo č.5)

sexta (C – A), 9 poltónov (označenie 6 alebo v.6)

septima (C – H), 11 poltóny (označenie 7 alebo v.7)

kvinta (C – F), 12 poltónov (označenie 8 alebo č.8)

Rozšírené intervaly v stupnici C diatonická dur (ionska):

nona (C – d), 0 = 14 žiaden poltónov (označenie 9 alebo v.9)

decima (C – e), 16 poltóny (označenie 10 alebo v.10)

undecima (C – f), 17 poltóny (označenie 11 alebo č.11)

duodecima (C – g), 19 poltónov (označenie 12 alebo č.12)

tercdecima (C – a), 7 poltónov (označenie 13 alebo v.13)

kvartdecima (C – h), 7 poltónov (označenie 14 alebo č.14)

kvintdecima (C – c1), 7 poltónov (označenie 15 alebo č.15)

Tabuľka „dalšie akordy“ (vpravo vedľa základných intervalov) súvisí s harmonizáciou, ktorú si teraz rozoberieme podľa tabuľky:

Názvy „Tónika“, „Supertónika“ atď, až „Citlivý tón“ označené vo výseku harmonizácia zobrazujú harmonické funkcie, pričom skratka HHF = hlavné harmonizačné funkcie, označuje konkrétnu funkciu za hlavnú harmonizačnú funkciu. Skratka VHF = vedľajšia harmonizčná funkcia. takže ak chcem harmonizocať „C“ diatonickú durovú stupnicu, môžeme využiť len hlavné harmonizačné funkcie (tonika I., subdominanta IV. a dominanta V.).

Alebo použijeme aj paralelné molové akordy na tieto funkcie: Tónika – Spodná medianta VI., Subdominanta – Supertónika II., Dominanta – Vrchná medianta III.. Toto je harmonizácia na tvz. 6 harmonických akordov. Prípadne vieme využiť všetkých 7 harmonizačných funkcií (teda aj citlivý tón).

A ešte máme možnosť použiť trojzvuky alebo (niekde) aj štvorzvuky, príklad:  Tónika 3 zvuk: C dur (C – E – G) alebo štvorzvuk: Cmaj7 (C-E-G-H) a toto vieme urobiť s každou harmonizačnou funkciou I. až VII. Ak tvoríme akordové značky pre 3-zvuky alebo 4-zvuky, tak použijeme základné písmeno vľavo (napr. Tonika (vľavo pri tonike je tón „C“) a pridáme skratku „dur“, ktorá je v pravej časti tohto bloku. Ak by sme chceli vytvoriť akordovú značku pre 4-zvuk, tak rovnako použijeme tón „C“ ale pridáme skratku „maj7„. Tento druhý stĺpec pridáva do akordovej značky popis pre 4-zvuky. Inak koncovna „dur“ sa nepíše, to je len pre pripomenutie a názornosť 🙂

Výpis akordových značiek pre 3-zvuky:

Tónika: C, Supertonika: Dmi, Vrchná medianta: Emi, Subdominanta: F, Dominanta: G, Spodná medianta: Ami, Citlivý tón: Hmi5b

Výpis akordových značiek pre 4-zvuky:

Tónika: Cmaj7, Supertonika: Dmi7, Vrchná medianta: Emi7, Subdominanta: Fmaj7, Dominanta: G7, Spodná medianta: Ami7, Citlivý tón: Hmi7/5b

V poslednom dolnom odseku vidíme akordy pre vytvorenie „dominantného jadra“ (DJ = sled troch harmonických funkcií (II.stupeň = Supertónika po ktorom nasleduje Dominanta V.stupeň a potom sa vrátime na Tóniku I.)

DJ = sled akordov: II – V. – I. v našom prípade je to: Dmi – G – C (trojzvuky) alebo: Dmi7 – G7 – Cmaj7 (štvorzvuky).

Na záver sa vrátim k vyššie uvedenej tabuľke s označením „dalšie akordy“.

Ide o to, že okrem týchto akordov, ktoré odvodíme priam od danej stupnice, je dobrépoznať aj ďalšie akordy, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Ak spojíme druhé písmeno intervalu v riadku s uvedenou skratkou dostaneme doporučené akordy, ktoré je dobre sa naučiť, napríklad:

C5#, C6, C7, C9

Dmi6, Dmimaj7, Dmi9

Emi6 Emimaj7, Emi9

F5#, F6, F7, F9

G5#, G6, G7, G9

Ami6 Amimaj7, Ami9

Hdim, Hmimaj7, Hmi9

Samozrejme takýchto akordov by mohlo byť aj viacej 🙂

A teraz si to ukážeme v situácii, keď bude základný tón „G“ (o kvintu nahor = G dur diatonická = G ionska).

Vyskúšajte si sami zvládnuť takúto tabuľku (prázdnu tabuľku zakrátko zverejním) s použitím základných tónov: D, A, E, H, Cis, F, Bb. Eb, Ab …

Tabuľka – základný tón „D“ (o kvintu nahor od G dur diatonická = D ionska).

Tu si môžete stiahnúť tabuľku vo formáte .ods alebo .xls a samostatne s ňou ďalej pracovať (stačí dosadiť hore do zeleného poľa základný tón a za ním vyplniť tóny príslušnej stupnice.

https://mojagitara.com/wp-content/uploads/2022/10/teoria-a-prax-podla-tonov-volitelna-TAB.ods

https://mojagitara.com/wp-content/uploads/2022/10/teoria-a-prax-podla-tonov-volitelna-TAB.xls

Pracujem na interaktívnej tabuľke v excely – najnovšia verzia zobrazenia: