Dynamika a dynamické znamienka
Ak by bola hra (prednes skladby – hoci plný tónov a rytmických nápadov a všeličoho iného) stále v rovnakej intenzite – sile (hlasitosti), bola by to nuda a muzike by chýbal určitý rozmer a plasticita. Používaním dynamických prvkov dokážeme skladbu veľmi oživiť. Dynamika (gr.dynamis = sila) sa v hudbe zaoberá silou jednotlivých tónov a jej zmenami.
Zaujimavého a pôsobivého prednesu skladby je možné dosiahnúť okrem iných významných prvkov aj dynamickými zmenami pri hre. Slúžia na vyjadrenie zvukového kontrastu, prípadne na vyjadrenie rôznych nálad, ako aj celkového výrazu a vyznenia skladby.
Na označenie rôznych stupňov (intenzity) dynamiky v hudbe sa používajú zaužívané talianske názvoslovie a skratky:
Ak chce skladateľ upozorniť na skutočne presné dodržiavanie príslušného dynamického stupňa, použije slovo sempre (stále) v spojení s ktoroukoľvek dynamickou značkou. Postupné – plynulé zmeny dynamiky sú označované graficky alebo slovom:
Uvedené výrazy sú spresňované ďalšími doplňujúcimi výrazmi: poco, molto, più, meno (ktoré poznáme z kapitoly tempo) sempre - stále, sempre forte - stále silno, poco a poco crescendo - pomaly postupne zosilňovať, poco a poco diminuendo - pomaly postupne zoslabovať.
Pre náhle dynamické zmeny sa v hudbe používa výraz subito = ihneď, subito f - ihneď silno, subito p - ihneď slabo. Prízvuk (akcent) jedného tónu alebo akordu sa označuje týmito grafickými značkami:
Na dosiahnutie technicky správneho citlivého prednesu skladby nestačí len správne si zvoliť tempo, dynamiku, znalosť a rešpektovanie rôznych skratiek a značiek notového písma. Potrebné sú aj ďalšie pojmy a pokyny, vyjadrené buď značkami alebo talianskymi výrazmi, a tiež istý estetický cit pre agogiku a frázovanie. Frázu tvorí melodicko-rytmický ucelený úryvok (skupina tónov), ktorá sa označuje spravidla frázovacím oblúčikom. Frázovanie znamená muzikálny prednes frázy, pri ktorom sa uplatoňuje rovnako agogika aj dynamika.
Legato – je spôsob tvorby tónov, ktoré na seba plynulo nadväzujú. V notovej osnove sa zapisuje (noty sa spájajú) oblúkom. Na gitare hráme legato príklepmi a uvoľneniami ľavej a pravej ruky.
Staccato – (čítaj „stakáto“) je spôsob hry, technika hry, kedy tóny od seba navzájom výrazne oddeľujeme. Je opakom legáta. Takto zahrané tóny sú krátke a úsečné. V notovej osnove sa staccato označuje bodkou nad alebo pod hlavičkou noty. Na gitare hráme staccato väčšinou tlmenou (tzv. MUTE) technikou.
Tenuto – označujeme ním noty pri ktorých je potrebné veľmi presne dodržať ich dĺžkovú hodnotu. Takéto noty zapisujeme do notovej osnovy s vodorovnou čiarkou nad alebo pod hlavičkou noty. Od ostatných sa líšia tým, že sú o čosi viac zdôraznené.
Akcent – je prízvuková značka. Už tenuto je najmenšou prízvukovou značkou. Akcent alebo aj dôraz má dve základné hodnoty. Označenie niektorých techník hry v notovej osnove ukazuje nasledujúci obrázok:
Glissando - skĺznutie z jedného tónu na druhý vyšší alebo niížší. Výška tónu sa postupne plynulo mení, až dosiahne výšku druhého tónu. Gtaristi obľubujú sklzy rôznych typov – viď gitarovú techniku „sklz“. Označuje sa čiarkou alebo vlnovkou spájajúcou dve noty rôznej výšky:
Parlando - hovorene = spev na spôsob hovorenej reči. Niekedy sa melódia takého spevu zapisuje namiesto nôt značkou v tvare tlačeného písmena „x“ s nožičkou prípadne aj zástavkou a znamená len približnú výšku tónov.
alebo:
