Posúvky

S opisom vzniku chromaticky zníženého tónu H – B súvisí aj problematika znižovania a zvyšovania ostatných tónov diatonického radu (DR). S vývojom hudby notácia postupne riešila aj túto otázku. V začiatkoch sa zápis týkal len písmena B-b-h, ale neskôr sa poltónové vzdialenosti zavádzali aj tam, kde sa už spomínaný „tritonus diabolicus“ nenachádzal. Proces týchto zmien prebiehal z melodických dôvodov. Pôvodný diatonický rad (v rozsahu oktávy) bol rozdelený na 12 poltónových vzdialeností a vytvoril sa tak chromatický rad:

Krížik (♯) je posúvka, ktorá zvyšuje jeden alebo viac tónov o poltón. Takto vzniknutý tón alebo tóny dostávajú koncovku „is“. Napríklad: cis, dis, eis, fis, gis, ais(=b), his(=c).

Béčko (♭) je posúvka, ktorou sa pôvodné diatonické tóny znižujú o poltón. Takto vzniknuté tóny používajú koncovku „es“. Napríklad: ces=h, des=cis, fes=e, ges=fis, hes=b. Výnimku tvoria poltónovo znížené tóny „e“ a „a“ u ktorých pridávame k základu len „s“ – „e“ – poltón = „es“. Tiež a – poltón = „as“.

Dvojitý (španielsky) krížik (x) slúži na dvojité zvýšenie pôvodného tónu alebo tónov. Ide teda o zvýšenie o jeden celý tón (dva poltóny) naraz! Pre označenie takto zvýšených tónov sa zaužívalo označenie koncovkou “isis”. Napríklad: cisis=d, disis=e, eisis=fis, fisis=g, gisis=a, aisis=h, hisis=cis. Takéto označenia sa v praxi vyskytujú oveľa menej a sú nepraktické. V praxi sa využíva ich “enharmonická zámena”. Enharmonické tóny sú tóny, ktoré rovnako znejú, ale rôzne sa do notovej osnovy zapisujú! Napríklad, cis – des, dis – es, hes – c, atď. Zvyšovacia hodnota španielskeho krížika je dvojnásobná ako v prípade krížika normálneho.

Dvojité ♭ (♭♭) má opačný účinok ako španielsky krížik a znižuje tón alebo tóny o dva poltóny (o jeden celý tón). Pri pomenovaní novo vzniknutých tónov používame koncovku „eses“ s výnimkou tónov „e“ a „a“, kde použijeme „eses“ a „asas“. Opisne: tón „e“ mínus dva poltóny = eses = d; tón „a“ mínus dva poltóny = asas = g. Tóny „eses – d“, „asas – g“ sú enharmonické tóny!

Odrážka ruší platnosť predchádzajúcej jednoduchej posúvky (♯, ♭). Po použití odrážky sa názvoslovie mení do pôvodného tvaru a koncovky „is“ alebo „es“ sa rušia.

Čítajte noty s použitím posúviek

Všetky posúvky sa píšu pred noty, ktoré sa majú pozmeniť (znížiť alebo zvýšiť). Píšu sa mierne naklonené k note, ku ktorej prináležia. V prehľadnej tabuľke vidíme použitie posúviek v diatonickom rade:

V zahraničí a zahraničnej literatúre sa môžeme stretnúť s týmto pomenovaním: