Pravidelné a nepravidelné delenie nôt
Pred tým, ako si prečítate tento článok, doporučujem si pozrieť tému „Tabulatúra a noty„:
Hodnota noty je daná jej tvarom, prípadne predĺžením daného tvaru bodkou. Každý tvar noty (bez bodky alebo s bodkou) považujeme za určitý celok, ktorý môžeme deliť.
Pravidelným delením celku bez bodky dostaneme polovice, štvrtiny, osminy,
Pravidelným delením celku s bodkou dostaneme tretiny, šestiny, dvanástiny,
Delením sa každý nasledujúci znak oproti predchádzajúcemu o polovicu časového trvania skráti. Má teda o polovicu menšiu hodnotu.
Pravidelné delenie celku bez bodky - celá nota
Vyššie v ukážke delenia celku bez bodky ide o delenie vždy na 2 menšie hodnoty, toto delenie nazývame dvojdielne.
Pravidelné delenie celku s bodkou – polová nota s bodkou
Uvedené delenie nazývame trojdielne. Aj pri tomto delení vidíme, že ide vždy o nasledujúce menšie hodnoty. V praktickej hudbe sa najčastejšie používa trojdielne delenie polovej a štvrovej noty s bodkou.
Nepravidelné delenie vznikne tiež delením už spomínaných celkov, ale s iným počtom nižších hodnôt ako pri pravidelnom delení. Noty, ktoré vzniknú týmto delením nazývame podľa toho, aké čiastky danej hodnoty predstavujú.
Nepravidelným delením celku bez bodky dostaneme tri a viac najbližších menších hodnôt: trioly, kvintoly, Ich súčet sa rovná hodnote, ktorú delíme.
Nepravidelné delenie celku bez bodky
Nepravidelným delením celku s bodkou
Nepravidelným delením celku s bodkou dostaneme dve a viac menších hodnôt: duoly, kvartoly, Aj pri tomto delení sa súčet delených hodnôt rovná hodnote, ktorú delíme. Ako príklad celku – polová nota s bodkou:
Dá sa povedať, že zmenou trojdielnosti na dvojdielnosť vznikajú duoly a zmenou dvojdielnosti na trojdielnosť vznikajú trioly.
