Ukulele – Ako hrať akordy vyšších tried
Toto je dôležitá otázka v praktickej hre pri systéme hmatov na ukulele. Moderná akustická gitara má 6 strún s dĺžkou približne 65 cm a tieto sú ladené na E – A – d – g – h – e1 (frekvencie = 82 – 110 – 147 – 196 – 247 – 330). Notuje sa v husľovom kľúči o oktávu vyššie než znie a má chromatický rozsah E – e3, kmitočtový rozsah základných tónov je 82 – 1318 Hz.
Pri ukulele sú rozsahy rôzne – viď obrázok nižšie ale dôležité pravidlo je, že čím menší má rozsah nástroj, tým „horšie“ sa na ňom „skladajú“ akordy.
Pri ladení Tenor ukulele, kde sú k dispozícii 4 struny s väčším rozsahom (g3 – a4) a teda je skôr možné na nich vyskladať akordy vyšších tried (septakordy, nonove akordy atď).
Pri ladení Koncert ukulele, sú k dispozícii tiež 4 struny ale s menším rozsahom (g4 – a4) je ale tých možností menej, práve pre ten úzky rozsah. Dve okrajové struny sú ladené tak, že sú výškovo od seba vzdialene len o „veľkú sekundu“ (v.2).
Čo sú to akordové triedy? Pozri sem: „https://mojagitara.com/akordove-triedy-akordy-v-ztv/
Pri tvorbe praktických hmatov na ukulele nemáme problém tvoriť kvintakordy (3-zvuky), nakoľko máme k dispozícii 4 struny. Horšie je to už pri septakordoch (na ktoré by sme potrebovali (teoreticky) 4 struny. Avšak vieme si pomôcť aj tak, že zo septakordu vypustíme kvintu akordu (ak nie je zmenšená alebo zväčšená), teda môžeme vypustiť „čistú kvintu“, príklad na akorde F7:
V tomto akorde F7 (tóny akordu v základnom tvare): F – A – c – es je (čistou) kvintou akordu tón „c“. Ten teda môžeme vypustiť a takto zahraný akord (domanantný septakord) bude plnohodnotný. Takže toto pravidlo (vynechať čistú kvintu – ak je čistá!) môžeme použiť všeobecne pri všetkých septakordoch.
Ďalšou možnosťou je vynechanie základného tónu, čo už je síce drastický zásah do základnej stavby akordu ale v prípade, že vieme čo robíme by to bolo v poriadku. Napríklad: V akorde D7 (tóny akordu v základnom tvare): D – Fis – A – c by sme vynechali jeho základný tón „D“ a hrali by sa teda tóny: Fis – A – c čo je v podstate zmenšený kvintakord F♯ = Fismi5b. Dá sa teda povedať, že namiesto plnotónového septakordu zahráme fragment od jeho tercie nahor (v základom tvare). Aj toto pravidlo vieme pri septakordoch zovšeobecniť a takto to používať. Samozrejme aký to bude akord (kvintakord) to záleží od typu septakordu, s ktorým pracujeme. V popisovanom príklade sme pracovali s „dominantným septakordom D7 (na obrázku nižšie).
Uvediem ešte jeden príklad na inom type septakordu. Septakord Dmaj7 (tóny akordu v základnom tvare): D – Fis A – cis. Ako vidíte na obrázku nižšie, základný tón „D“ tam chýba a znejú len tóny: Fis A – cis., ktoré tvoria molový kvintakord F♯mi5b = Fismi5b. Platí teda, že namiesto tvrdého veľkého septakordu môžeme použiť molový kvintakord postavený na tercii pôvodného veľkého durového septakordu.
Pre tvorbu akordov vyšších tried platia podobné pravidlá, avšak je to komplikovanejšie, lebo vynechávať nemôžete hocijaké tóny. Pre potreby ulukeke by som to videl tak, že napr. u nonových akordoch môžeme vynechať už spomínanú čistú kvintu a prípadne aj základný tón. príklady:
*
C9 bez základného tónu „C“ (tóny akordu v základnom tvare): C – E – G – B – d.
F9 bez čistej kvinty „C“ (tóny akordu v základnom tvare): F – A – c – es – g.
*
