Konsonantné a disonantné intervaly

Pre získanie farebnosti, zaujiímavosti a bohatosti v hudbe sa využíva viacerých prostriedkov. Jedným z nich je pocitový vnem, ktorý získame, keď zahráme po seba (melodicky) alebo súčasne (harmonicky) interval (dva tóny). Vzájomné vzťahy tónov obsiahnuté v súzvuku môžžu na nás pôsobiť príjemne –= ľubozvučne, konsonantne alebo nepríjemne – neľubozvučne = disonantne.

Ľúbozvučnosť – konsonantnosť alebo neľúbozvučnosť – disonantnosť harmonických alebo melodických dvojzvukov (intervalov) sa v priebehu vývoja hudby menila a aj v dnešnej dobe záleží na štýle, type a zameraní hudobného diela. Aj z tohto dôvodu nie je možžné stanoviť presné kritérium pre posúdenie týchto dvoch kategórií. To, čo sa v určitom období považžovalo za neprípustnú disonanciu, v súčasnosti sa považžuje za zaujímavý hudobný súzvuk. Výskumom vnímania súzvukov sa doššlo k výsledkom, podľa ktorých je za konsonantný považžovaný ten interval, pri ktorom je vnem súzvuku najviac podobný vnemu jedného tónu. Na základe tohto hľadiska (kritéria):

medzi konsonantné intervaly môžeme zaraďujeme

č.8 – č.5 – č.4 – v.3 – m.3 – v.6 – m.6.

medzi disonantné intervaly môžeme zaraďujeme

v.2 – m.2 – v.7 – m.7 – zv.4

Ale aj pri tomto rozdelení viac menej nekončíme, pretože aj medzi vyššie vymenovanými neľúbozvučnými intervalmi sú rozdiely vo vyznení – a nie malé! Tak napríklad veľká sekunda (v.2) znie určite ľúbozvučnejšie ako malá sekunda (m.2) hlavne v harmonickom tvare. Rozdielne na nás pôsobí aj malá a veľká septima. Interval malej septimy vytvára zaujímavé napätie a často sa využíva napr. v blues. Veľká septima, aj keď je napäťovým akordom, ale vcelku vyznie tak „molovo , melancholicky“.

Záverom tejto časti by som chcel upozorniť a doporučiť jednu vec (týka sa to nielen intervalov ale aj akorodov -trojzvuky, štvorzvuky): Je veľmi vhodné, naučiť sa vizualizovať si jednotlivé intervaly na hmatníku gitary, zahrať si ich a hlavne napočúvať ich vyznenie a aký pocit vytvárajú. Pre tieto potreby môžete použiť audio zložku so súbormi dole nižšie, kde si budete môcť spomínané intervaly vypočuť a napočúvať ich vyznenie – charakter.

Pre lepšiu prehľadnosť sú ukážky od seba oddelené čiarami. V každej sekcii sú dve zvukové ukážky (dva rôzne intervaly) kde najskôr zaznie vrchný interval melodický a následne potom harmonický. Pod nimi je notovo-tabulatúrny zápis, pričom vľavo je zápis prvej audio ukážky a vpravo druhej ukážky. V niektorých prípadoch je spomenutá aj enharmonická zámena. 

Vyskúšajte si potom neskôr zahrať tieto intervaly v opačnom poradí a dostanete intervaly spodné:

základné: des1 – c1, d1 – c1, es1 – c1, e1 – c1, f1 – c1, fis1 – c1 (ges1 – c1), g1 – c1, gis1 – c1 (as1 – c1), a1 – c1, b1 – c1, h1 – c1, c2 – c1 

zozšírené: des2 – c1, d2 – c1, dis2 – c1, es2 – c1, e2 – c1, f2 – c1, fis2 – c1 (ges2 – c1), g2 – c1, gis2 – c1 (as2 – c1), a2 – c1, b2 – c1, h2 – c1, c3 – c1

Pozorne počúvajte vyznenie intervalov na audio nahrávkach a snažte sa zapamätať si ich charakter:

čistá prima a malá sekunda

veľká sekunda a malá tercia

veľká tercia a čistá kvarta

zväčšená kvarta a čistá kvinta

malá sexta a veľká sexta

malá a veľká septima

čistá oktáva a malá nona

veľká a zväčšená nona

malá veľká decima

čistá a zväčšená undecima

čistá a zväčšená duodecima

veľká tercdecima a malá kvartdecima

veľká kvartdecima a čistá kvintdecima