INTERVALY

Na gitare určuje veľkosť najmenšieho výškovo rozdielneho intervalu vzdialenosť jednej polohy, teda vzdialenosť od pražca k najbližšiemu susednému pražcu nahor alebo nadol. Táto vzdialenosť predstavuje jeden poltón. Od pražca k pražcu sa postupne posúvame vždy o jeden poltón.

Rovnako, veľkosť intervalu na gitare určuje počet poltónových vzdialeností na strune i medzi strunami. Ak sa bližšie pozrieme na tónovú sústavu a sledujeme výškové odstupy medzi jednotlivými tónmi, zisťujeme rôzne vzájomné vzdialenosti. Každý tón má oproti ďalšiemu tónu v tónovej sústave určitý, tzv. výškový odstup – rozdiel. Výškovými odstupmi (pomermi kmitočtov) v tónovej sústave sa zaoberá náuka o intervaloch.

Interval je výšková vzdialenosť dvoch tónov. Z fyzikálneho (akustického) hľadiska je to vzájomný pomer počtu ich kmitov. Je daný pomerom ich kmitočtov, nie ich rozdielom!

V zásade rozlišujeme intervaly vrchné alebo spodné a melodické alebo harmonické.

1) podľa smeru tvorenia od základného tónu: vrchný a spodný interval:

2) podľa toho, či znejú 2 tóny súčasne alebo za sebou: harmonický a melodický interval:

3) harmonický interval môžže nášš sluch „drážždi”ť alebo môžže pôsobiť upokojujúco. Na základe toho rozliššujeme intervaly: konsonantné (ľubozvučné), disonantné (neľubozvučné).

4) podľa prísluššnosti ku šškále určitej stupnice: došškálne alebo nedšoškálne.

Niekoľko príkladov:

• tón g patrí do škály C dur – c-g =– doškálny interval.
• tón fis patrí do škály D dur – d-fis –= doškálny interval.
• tón dis nepatrí do škály G dur – g-dis –= nedoškálny interval

5) ak sú intervaly rovnako znejúce, ale inak sa zapisujú do notovej osnovy = enharmonické.

6) podľa toho či presahujú alebo nepresahujú oktávu sú základné (prima až oktáva) alebo rozšírené.

Intervaly určujeme:

a) podľa reálnej vzdialenosti dvoch tónov sluchom (jej veľkosť vyjadrujeme počtom poltónov), preto ich voláme reálne intervaly.

b) podľa notopisnej vzdialenosti medzi dvojicou tónov. Takto vyjadrené intervaly nazývame nominálne intervaly (intervaly podľa mena v notopise).Nominálne intervaly označujeme arabskými číslicami a menujeme latinskými radovými číslovkami podľa vzdialenosti od prvého tónu stupnice k jednotlivým stupňom.

Mohli sme si všimnúť, že v obidvoch prípadoch iššlo o durovú stupnicu (v tomto prípade C dur) stúpajúcu a klesajúcu.

Intervaly teda určujeme (vyvodzujeme) zo stúpajúcej a klesajúcej durovej stupnice. Keď porovnáme veľkosť intervalov toho istého mena čo do počtu poltónov zistíme, žže niektoré intervaly majú v stúpajúcej i klesajúcej stupnici rovnaký počet poltónov (rovnakú reálnu hodnotu). Pozrime a overme si niektoré na klaviatúre:

Keby sme vo vzájomnom porovnávaní vrchných a spodných intervalov pokračovali, zistili by sme, žže rovnaký počet poltónov majú prima, kvarta, kvinta, oktáva, preto ich nazývame čistými intervalmi.

Intervaly sekunda, tercia, sexta, septima majú v stúpajúcej durovej stupnici o 1 poltón viac ako v klesajúcej. V stúpajúcej stupnici sú preto veľké a v klesajúcej malé.

Zo stúpajúcej durovej stupnice vytvoríme intervaly čisté a veľké, z klesajúcej durovej stupnice čisté a malé. Pre označenie vzdialenosti a výrazov čistý, malý a veľký použijeme v ďalššom zápise skratky: č.4. (čistá kvarta), v.3. (veľká tercia), m.6. (malá sexta)…

Prehľadné znázornenie nominálnych intervalov:

Poznanie intervalov, ich odvodenie a poloha na hmatníku je predpokladom k úspešnému pochopeniu vzniku a odvodeniu stupníc a akordov. Ide nielen o zvládnutie intervalov v teoretickej rovine, ale najmä o ich praktické využitie pri vyhľadávaní stupníc, akordov a ich nájdenie na hmatníku gitary. Práve poznanie intervalových vzdialeností veľmi urýchli proces zistenia a praktického využitia stupníc a akordov v praxi.

Intervaly si budeme označovať rôznymi farbami – snažte sa ich zapamätať:

 

základný tón – prima = červená  sekunda = biela tercia = tmavo modrá 

kvarta = tyrkysová  kvinta = zelená  sexta = fialová  septima = žltá

oktáva = červená  nona = oranžová   undecima = čierna (dark)

*

Linky na všetky základné témy o intervaloch:

odvodenie základných intervalov

Základné intervaly

základný interval – prima

základný interval – sekunda

základný interval – tercia

základný interval – kvarta

základný interval – kvinta

základný interval – sexta

základný interval – septima

základný interval – oktáva

obraty základných intervalov

intervalové počty

Rozšírené (zložené) intervaly

rozšírený (zložený) interval – nona

rozšírený (zložený) interval – decima

rozšírený (zložený) interval – undecima

rozšírený (zložený) interval – tercdecima

rozšírený (zložený) interval – kvartdecima

rozšírený (zložený) interval – kvintdecima