|

Kadencia a hlavné harmonizačné funkcie

VytvorilMarián

Kadencia je uplatnenie sledu harmonických funkcií (spojenie akordov) v poradí S-D-T. Ide teda o autentický celý záver zosilnený predchádzajúcou subdominantou. Kadencia je aj virtuózna časť hudobnej skladby pre sólový nástroj, v ktorej interpret predvedie svoju technickú zručnosť a vyspelosť bez sprievodu. Pôvodne bola sólistami improvizovaná, ale od čias L. v. Beethovena je už komponovaná, najčastejšie variačnou technikou.

Kadencia v trojhlasnej úprave

1. od toniky v základnom tvare (od kvintakordu):

Popis vyššie uvedeného rozpisu: Od toniky C dur v základnom tvare (c1 – e1 – g1) k subdominante F dur zadržiavame spodný spoločný tón „c1“ (a teda uplatnujeme 2. obrat – kvartsextakord F dur: c1 – f1 – a1). Postup od IV.stupňa k V. stupňu riešime 1. obratom (sextakord) kvintakordu G dur (h – d1 – f1). Návrat k tónike C dur je uplatnený cez vrchný poločný tón  „g1“ – základný tvar C dur: c1 – e1 – g1, pričom citlivý tón v dominante (h1) smeruje nahor k tónickému „c1“.

2. od tonického sextakordu:

Popis vyššie uvedeného rozpisu: Od toniky C dur v 1. obrate (e1 – g1 – c2) k subdominante F dur zadržiavane vrchný spoločný tón „c2“ (a teda uplatnujeme základný tvar F dur: f1 – a1 – c2). Postup od IV.stupňa k V. stupňu riešime 2. obratom (kvartsextakord) kvintakordu G dur (d1 – g1 – h1). Návrat k tónike C dur je uplatnený cez spoločný (stredový) tón  „g1“ (sextakord C dur: e1 – g1 – c2, pričom citlivý tón v dominante (h1) smeruje nahor k tónickému „c2“.

3. od tonického kvartsextakordu:

Popis vyššie uvedeného rozpisu: Od toniky C dur v 2. obrate – kvartextakord (g1 – c2 – e2) k subdominante F dur zadržiavane spoločný (stredový) tón „c2“ (a teda uplatnujeme 1. obrat – sextakord F dur: a1 – c2 – e2). Postup od IV.stupňa k V. stupňu riešime základným tvarom kvintakordu G dur (g1 – h1 – d2). Návrat k tónike C dur je uplatnený cez spodný spoločný tón  „g1“ (na 2. obrat = kvartsextakord C dur: g1 – c2 – ce2), pričom citlivý tón v dominante (h1) smeruje nahor k tónickému „c2“ (v damom pprechode stredné tóny h1 – c2).

Súbor hlavných akordov v každej tónine (základný akord = Tónika, IV.stupeň = Subdominanta a V.stupeň Dominanta), ktorými sa už dá kompletne harmonizovať (podložiť jednoduchú pieseň harmóniou – akordami). Tvorí ich súbor troch základných akordov, postavených na I., IV. a V. stupni stupnice = hlavné kvintakordy (ak pracujeme s trojzvukmi). Na každom stupni stupnice môžeme vytvoriť terciovým spôsobom akordy, trojzvuky, štvorzvuky, päťzvuky, šesťzvuky aj sedemzvuky. Pre nás majú význam hlavne trojzvuky (trojhlasy – kvintakordy) a štvorzvuky (štvorhlasy – septakordy).

V notovej osnove nižšie sú vľavo rozpísané trojzvuky od I. po VII. stupeň, pričom VIII. stupeň už predstavuje opakovanie I. stupňa ale o oktávu vyššie, takže sa sústredíme na I. až VII. stupeň. V pravej časti notovej osnovy sú rovnakým spôsobom rozpísané septakordy (štvorzvuky) a pod notovou osnovou je tabuľka popisujúca celú situáciu aj vzniknuté akordy na jednotlivých stupňoch.

*
*
Dôležité akordy (súzvuky – viachlasy), ktoré vzniknú na I – IV -V stupni. I. stupeň „tónika“ (v našom prípade buď C ako trojzvuk alebo Cmaj7 ako štvorzvuk). IV. stupeň „subdominanta“ (F / Fmaj7) a V. stupeň „dominanta“ (G / G7). Tieto tri akordy spolu tvoria hlavné kvintakordy a častokrát dostávam otázku prečo práve tieto tri? Odpoveď znie: lebo práve tieto tri akordy stačia na harmonizáciu jednoduchej piesne a tieto tri akordy plnia (pocitovo) všetky dôležité harmonické funkcie a zároveň a čo je najdôležitejšie obsahujú spolu všetky tóny danej stupnice! Vychádzajme s už rozoberaného príkladu. Stupnica C dur obsahuje tóny: c-d-e-f-g-a-h. Porovnajme ich s tabuľkou, či tieto akordy obsahujú naozaj všetky tóny stupnice:
*
*
Ak porovnávame tóny stupnice C dur a tóny, ktoré obsahujú tri hlavné kvintakordy, zistíme, že tieto tri akordy (C-F-G) skutočne obsahujú všetky tóny stupnice. Dokonca niektoré tóny sa vyskytnú aj dvakrát. Ide o tóny „c“ a „g„. Funkcia na I. stupni kadencie – tónika je s dominantou a subdominantou v tzv. „kvintovej príbuznosti„, lebo má s obidvomi akordami spoločný jeden tón, ktorý je vždy kvintou akordu: F-A-C / C-E-G / G-H-D. U týchto tónov je možné pod melódiu posadiť dva rôzne akordy s hlavných kvintakordov: pri tóne „c„ je to akord C dur alebo F dur a pri tóne „g„ je to C dur alebo G dur. Ostatné tóny sa jednoznačne v trojici hlavných akordov nachádzajú len jedenkrát: tón „d“ v dominante G dur (g-h-d), tón „e“ v tónike C na I. stupni, tón „f“ v F dur (v subdominante), a tiež tón „a“ (tercia subdominanty F-A-C). Tón „h“ je súčasťou dominanty G dur.
Ak pri odvodzovaní použijeme štvorzvuky (septakordy) bude celková harmónia „hutnejšia„, lebo melodický tón je podložený širším súzvukom. Pri štvorzvukoch je možností pre harmonizáciu viacej. Tónika Cmaj7 vo forme septakordu obsahuje tóny c-e-g-h, subdominanta Fmaj7 = f-a-c-e a dominanta vo forme dominantného septakordu G7 obsahuje tóny g-h-d-f. Pri použití kadencie pre harmonizáciu teda využijeme I.-IV a V. stupeň stupnice a na nich postavené akordy (príklad v stupnici C dur):
*
*

Tónika (T = Tonika = tonic) je I. stupeň v stupnici. Tónika tvori základný ton stupnice resp. tóniny, na ktorom stoji základy akord tóniny. Tonika vyvoláva pocit kľudu, pokoj v harmónii. Tónika je akord, ktorým sa skladba začína a tiež v tomto akorde končí, je to akord pokoja v ňom sa všetko napätie upokojí a všetok pohyb končí.

Subdominanta (S = Subdominanta = Subdminant) – hovori sa jej aj spodná dominanta. Označuje stvrtý tón – IV. stupeň diatonickej stupnice alebo súzvuk na ňom postavený. Subdominanta sa nazýva preto, lebo je v rovnakej vzdialenosti pod tónikou v akej je dominanta nad ňou – v intervale čistej kvinty. Medzi tónikou a subdominantou je vzdialenosť čistej kvarty. Spolu s tónikou a dominantou tvorí základné harmonické funkcie. Subdominanta je akord, ktorý vyžaduje ďalšie pokračovanie pohybu napr. do dominanty, alebo návrat do tóniky.

Dominanta (D = Dominanta = Dominant – dominujúci ton) V. stupeň v zharmonizovanej stupnici (môže byť vo forme ako kvintakord, septakord alebo nonový akord). Vyjadruje „pohyb“ a „pýta si“ aby za ním harmónia ešte pokračovala do kľudu – rozvinula sa do toniky. Dominanta je akord s najväčším napätím a vyžaduje návrat do tóniky.

Hlavným znakom pre dominanty je to, že sú rovnako vzdialené od tóniky, ale opačným smerom – subdominanta na piatom stupni dole, dominanta na piatom stupni hore.

Dominantný septakord (skratka DS) je jedným z najdôležitejších harmonických útvarov. Skladá sa z durového kvintakordu a malej septimy a rozvíja sa do tóniky. Medzi tónikou a dominantou je vzdialenosť čistej kvinty. Ak chcete prejsť na akordové hmaty kadencií v rôznych tóninách v durovej alebo molovej stupnici, kliknite na príslušné tlačidlo.

*

*

Podobné články

2 Comments

  1. Spätné upozornenie: Akordy v rôznych typov - žánroch hudby - MojaGitara.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *