Päťtónové stupnice – Pentatoniky
Táto rodina stupníc sa skladá z piatich tónov, preto aj názov pentatoniky. Všetky najznámejšie pentatoniky sú „anhemitonické“ – neobsahujú interval malej sekundy – 1/2 tón. Základom odvodenia pentatonik je prirodzená pentatonika. Táto spolu z bluesovou pentatonikou sú z pentatonik v praxi najpoužívanejšie. Teoretické odvodenie základných pentatonických stupníc je znázornené na obrázku nižšie:
Vysvetlívky skratiek: v2 = veľká sekunda, m3 = malá tercia, č5 = čistá kvinta, v6 = veľká sexta, 1 = čistá prima, 2 = veľká sekunda, 3b = malá tercia, 3 = veľká tercia, 4 = čistá kvarta, 5 = čistá kvinta 6 = veľká sexta, 7b = malá septima, 7 = veľká septima, (I. – V. stupne stupnice).
*
Detailný prehľad pentatonik s pohľadu chromatiky vidíte nižšie:
Na prvom stupni s tónmi c1-d1-e1-g1-a1 je prirodzená pentatonika. Posunutím jej I.stupňa „c1“ o oktávu vyššie d1-e1-g1-a1-c2 vzniká tzv. „pentatonika II.stupňa„, ktorá nemá zavedený iný špecifický názov. Posunutím jej I.stupňa „d1“ opäť o oktávu vyššie e1-g1-a1-c2-d2 vznikne Kaušika. Ak aj Kaušike presunieme základný tón „e1“ o oktávu vyššie g1-a1-c2-d2-e2 vznikne 5-tónová stupnica Mégha. AK aj jej preložíme I.stupeň o oktávu vyššie a1-c2-d2-e2-g2 vznikne „bluesová pentatonika„, ktorej sa niekedy hovorí aj „bluesová molová pentatonika“, aj keď podľa mňa to nie je celkom správne, lebo úvahy o tónorode sa začali riešiť až u sedemtónových stupníc.
*
Do tejto skupiny stupníc radíme (obrázky sú v anglo-americkom značení):
*
2 Comments