Harmónia – dominantné jadro
Označenie DOMINANTNÉ JADRO je spoj II. – V. – I.stupňa. Je to charakteristické spojenie – druh kadencie, kde II.stupeň nahrádza subdominantu. Najbežnejšia a najjednoduchšia kadencie je subdominanta – dominanta – tónika (S – D – T ) a spojenie nazývané dominantné jadro je druhým najbežnejším spojom – kadenciou, teda spojov, ktoré upokojujú napätie. Ideálne je, keď tieto funkcie majú základné tóny vzdialené o kvintu alebo v prevrátenú kvartu.
Typické harmonické postupy jazzovej hudby sú tvorené akordami II., V. a I. stupňa v tónine = sú založené na kadencii II-V-I. Rozdielnosť v klasickej a jazzovej harmónii pri použití dominantného jadra je ten, že v klasickej harmónii určuje charakter tóniny harmonický sled tóniky, subdominanty a dominanty I-IV-V-I, zatiaľ čo v jazzovej harmónii sa subdominanta IV nahrádza II. stupňom tóniny.
Okrem tohto rozdielu jazzový charakter harmonických postupov umocňuje použitie septakordov alebo nonových akordov, čiže, že jazzové akordy obsahujú takmer vždy septimu a pracuje sa minimálne so septakordami, prípadne nonovými akordami. Môžeme využiť aj sextu.
(D6) – Emi7 – A7 – D6
(Cmaj7) – Dmi9 – G9 – Cmaj7
(Gmaj9) – Ami11 – D13 – Gmaj9
Ako je aj s príkladov vyššie vidieť, II. stupeň je vždy molový so septimou = Xmi7, alebo aj s nonou Xmi9 a môže byť aj undecima Xmi11. Dominantné akordy na V.stupni sú vždy durové, najčastejšie v tvaroch X7, X9, X13.
Dominantné septakordy sú najlepším zdrojom harmonického napätia, ktoré je následne uvoľnené do tóniky. Napätie v dominantách je možné zvýšiť pridaním nedoškálnych tenzií, = tónov, ktoré sa nenachádzajú v danej tónine.
V takomto prípade ide o alterované dominanty, v ktorých sa alteruje (zvyšuje alebo znižuje) kvinta a nona. Typickými alterovanými dominantnými akordami sú: G75+, G75b, G75+9+, G75b9b, G75b9+, G75+9b, G139b, G139+. Najbežnejší jazzový akordický spoj je II.mol7 – V.7 – I.maj7. V Cdur by to teda bol postup: (Cmaj7)-Dmi7-G7-Cmaj7.
