|

Septatoniky – modálne sedemtónové stupnice

Jedná sa o „rodinu“ pôvodne cirkevných stupníc. Ak by sme v šesť-tónovej prirodzenej stupnici vyplnili posledný terciový interval (e1 – g1) dostali by sme stupnicu sedemtónovú. Sedemtónové stupnice je možné odvodiť aj z pentatoniky prirodzenej a bluesovej postupným vyplňovaním malých tercií:

 

Malé tercie je možné vyplniť dvojakým spôsobom:

 

Tým dostávame z každej uvedenej pentatoniky štyri rôzne (diatonicke) stupne. Je zvláštnosťou, že keď by sme vychádzali pri odvodení sedemtónových stupníc z pravidla stavania čistých kvínt nad seba, vyšla by nám ako prirodzená septatonika (sedem tónová stupnica) lydická stupnica. Podľa povahy tercie (či ju má sedemtónová stupnica malú alebo veľkú) ich rozdeľujeme na durové (z veľkou terciou) a molové (z malou terciou). Táto „kvalita tercie“ určuje tzv. tónorod. Toto rozdelenie používame dodnes.

V minulosti, keď ešte nebol zavedený pojem tónorod používala hudba v stredoveku i iné stupnice, ktoré nazývala módy z latinskeho slova modus = spôsob, napr. ionsky modus, dorsky modus atd. V súčasnosti tvoria tieto stupnice veľmi obľúbený materiál k stavbe gitarových sól a melódií. Každú sedemtónovú stupnicu pridaním oktávového tónu (VIII. stupňa) môžeme rozdeliť na dve rovnaké polovice po štyroch tónoch. Týmto vzniknutým útvarom hovoríme tetrachordy. Krajné tóny každého tetrachordu tvoria interval kvarty.

V rámci tejto skupiny (rodiny) stupníc si rozoberieme aj dve kombinované stupnice, ktoré vzniknú kombináciou dvoch cirkevných modusov. Pre detailne info o každej modálnej stupnici klikni na príslušné tlačidlo nižšie a obsah sa zobrazi pod tlačidlami.

Odvodenie stredovekých (cirkevných) stupníc

Ich usporiadanie sa datuje od 16. storočia tak ako ich zachytil teoretik Glareanus. Tu je už uvádzaná aj durová a molová stupnica. Stredovekým stupniciam sa hovorilo mody – z latinského modus = spôsob. Vznik tejto skupiny stupníc vychádza z diatonickej rady: c – d – e – f – g – a – h / c1.

Mních Guido z Arezza zaviedol vyučovaciu metódu, pri ktorej sa predspevovala pôvodná Diatonická rada postupne vždy o stupeň vyššia. Každý z týchto módov mal svoj nezameniteľný charakter. Posunutím tónov diatonickej rady sa zmenili aj intervalové vzdialenosti medzi jednotlivými tónmi. Z II. stupňa sa stáva I. stupeň, z III. stupňa sa stáva II. stupeň atď., ako môžete vidieť na obrázku nižšie. Stredoveké stupnice sa označujú aj ako cirkevné, pre svoj pôvod vzniku. Odvodíme si ich a vysvetlíme ich prstoklady.

Názvy jednotlivých módov sú gréckeho pôvodu. Jednotlivé módy je možné vytvárať od ktoréhokoľvek tónu chromatickej rady. Pre porovnanie tónov na jednotlivých stupňoch si uvedieme modálne stupnice (mody) od rovnakého základu. Povahou patrí ionská, lydická a mixolydická stupnica medzi durové stupnice a dorská, frygická, aiolská a lokrijská medzi molové stupnice.

Či je stupnica durová alebo molová určíme podľa kvality III. stupňa každej sedemtónovej stupnice. Ak je na III. stupni veľká tercia (porovnávaním zo základným tónom stupnice) ide o stupnicu durovú. Ak je na tomto stupni tercia maláide o stupnicu molovú. Takto sa určuje „tónorod stupníc„. Je to tak trochu ako určenie pohlavia (obrazné prirovnanie) u živočíchov – samec – samica, žena – muž, durová – molová. Tónorod je určenie „pohlavia“ stupníc v prenesenom slova zmysle.

Durové stupnice znejú tvrdšie (veľká tercia) a veselšie, molové stupnice znejú mäkšiemelancholicky (malá tercia) akoby smutnejšie – vážnejšie. Delenie stupníc na dve základné skupiny podľa kvality tercie (tónorod) zaviedla až moderná notácia. V stredoveku v časoch rozkvetu modálnej harmónie pojem tónorod nebol v tomto ponímaní známy.

*

Modálne stupnice v základnom tvare na hmatníku gitary – paralelné módy (#127)

Modálne stupnice vo vyšších polohách a rozšírených pozíciách – paralelné módy (#129)

inštruktážne video – Modálne septatoniky

*

Superhmatník a modálne stupnice

*

Porovnanie módov od rovnakého základu:

Stupnice (módy) dorská, frygická, aiolská a lokrijská majú na III. stupni malú terciu a teda molový charakter (molový tónorod). Dorská molová má netypickú veľkú sextu, frygickána druhom stupni malú sekundu a lokrijská má netypické dva intervaly: malú sekundu a zmenšenú kvintu. Aiolská stupnica – modus je identická z diatonickou molovou stupnicou.

Ostatné stupnice ionská, lydická a mixolydická sú povahou tercie (na III. stupni je veľká tercia) durové. Lydická z neobvyklou zväčšenou kvartou a mixolydická z netypickou malou septimou. Ionská stupnica – modus je rovnaká ako diatonická dur a jej tóny sú totožné v základnom tvare aj zo základnou diatonickou radou. Celá rodina modálnych stredovekých stupníc obsahuje v rámci susedných intervalov vzdialenosti malej a veľkej sekundy.

Porovnanie modálnych septatonik cez chromatické poltóny:

*

ionska – ionsky modus / diatonická dur

dorska – dorsky modus

frygicka – frygicky modus

lydicka – lydicky modus

mixolydicka – mixolydicky modus

aiolska – aiolsky modus / diatonická mol

lokricka – lokricky modus

*

workshopy  – modálne (stredoveké – církevné) stupnice:

porovnanie modálnych stupníc od rovnakého základu „c“

*

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *